Úvod

Aktuality

Národný pochod za život

   



 

Zamyslenie
Kto je pre mňa Ježiš...

        Tak sa spieva v jednej pesničke. Neviem, či je to všeobecné, ale isto moje priznanie. Priznanie toho, že sa veľmi málo zamýšľam nad tým, kto je pre mňa Ježiš, akú úlohu má v mojom živote, resp. akou úlohou ho vo svojom živote poverujem, či mu dávam splnomocnenie, aby v mojom živote pôsobil.

        Pýtame sa, či je to potrebné, aby sme mu dávali vždy zvolenie, či povolenie, aby pôsobil v našom živote. A veru áno. Totiž, Boh nezabudol, že nám dal slobodnú vôľu,  aby sme sa rozhodli preňho, alebo nie. Rešpektuje ju naplno. Preto sa nám do života nemieša, a už vôbec nie násilím. Čaká teda na pozvanie. Veľmi rád by s nami prežíval aktívne každú minútu. Povedzme si úprimne, však my sami seba nevieme ukočírovať. Keď je nám fajn, povieme si, netreba nám pomoc z hora. Ale, keď čosi škrípe, niekedy až veľmi, vtedy sa  tej pomoci priam dožadujeme.

        Dnes sa každého z nás Ježiš pýta, a právom : " Kým som pre teba?  Len akousi pohotovosťou, ktorú vyhľadávaš len keď ťa čosi zabolí?  Či som pre teba hasičom, ktorého voláš, keď ti horí tvoj vlastný plán? Som akousi záchrannou zložkou, ktorá príde hneď ako zavoláš na tiesňovú linku 112? Kým pre teba som ? "

        Hej, pýta sa i mňa. A cítim v jeho slovách nie tak výčitku, ako bolesť, že ho mám len ozaj ako tú tiesňovú linku 112. Je mu ľúto, že ho nepozývam z hĺbky srdca ráno čo ráno do svojho života. A pritom stačí len jedným úprimným pozvaním, keď sa zobudím a vykročím z postele a poviem : " Poď so mnou Ježišu."      

    

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                    Daniela



 

TOPlist