Veľkonočné trojdnie

 

Inšpirácie a odporúčania ako doma, v rodine alebo aj osamote prežiť čas
od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele

(zostavili kaplán M. Miškuf, kaplán L. Imrich, dekan L. Cichý, Rím. kat. farnosť Sabinov, 2020)

(Liturgiu domácej Cirkvi na Veľkonočné Trojdnie 2020 zostavil dp. František Trstenský)

Veľkonočné Trojdnie
doma

Veľká noc
2020

Vo Veľkom týždni, ktorý začína Kvetnou nedeľou, si všetci kresťania pripomínajú tajomstvá našej spásy, ktoré Kristus uskutočnil v posledných dňoch svojho života. Veľkonočné Trojdnie – výstižnejšie ho nazývame aj Trojdním ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Krista – začína večernou Eucharistiou Zeleného Štvrtka na pamiatku Poslednej večere, vrcholí vo Veľkonočnej Vigílii a uzatvára sa vešperami Veľkonočnej nedele.

Bratia a sestry,
každoročne sa tešíme na spoločné slávenie Veľkej noci, na nádhernú a bohatú liturgiu, na prežívanie smútku z Pánovho umučenia a smrti, ale aj radosti z jeho slávneho zmŕtvychvstania. Tento rok je všetko inak. Sviatky prežívame doma, v kruhu najbližších, bez širšieho spoločenstva našich známych. Sme odkázaní sledovať liturgické obrady len z televíznych prenosov. Terajšiu situáciu tak môžeme vnímať ako obmedzenie, ale zároveň aj ako príležitosť.

Aj keď sa nám to zdá nezvyčajné, nie je to nič nové, čo by sme v dejinách Cirkvi už nezažili. Až do roku 313 (kedy cisár Konštantín povolil kresťanské náboženstvo) sa kresťania stretávali vo väčších domoch, keďže kostoly nemali. Takto slávili aj Veľkú noc. V historických dokumentoch z tých čias nachádzame aj konkrétne spôsoby slávenia týchto sviatkov v kresťanských spoločenstvách. Tie sú mnohokrát veľmi inšpiratívne.

Nadchádzajúce dni sú pre nás, pre našu vieru a spásu najdôležitejšie okamihy. Preto sme pripravili rôzne návrhy a inšpirácie, ako doma prežiť Veľkonočné Trojdnie. Ak ich využijeme, priblížia nás k tajomstvu našej viery. Budeme radi, ak sa vám podarí ich využiť a prípadne tým začnete aj novú tradíciu prežívania Trojdnia doma, ktorá môže pokračovať v budúcnosti. Uvedené návrhy si môžete prispôsobiť podľa svojich možností a okolností, môžete ich o niečo doplniť či vynechať. Budeme radi, ak sa podelíte o svoje skúsenosti, postrehy, doplnenia, vylepšenia či fotografie z tohtoročného „domáceho“ slávenia Veľkej noci.

Nezabudnime, že počas všetkého je s nami Vzkriesený Kristus – On už nie je ohraničený ľudským telom, ani uzavretý v kostole a už vôbec nie je obmedzený opatreniami karantény. Všetko, čo nás čaká v dňoch Veľkého týždňa, bude prežívať s nami, v našich príbytkoch, bude pri našich modlitbách, meditáciách, rozjímaniach.

Vaši duchovní otcovia

Obsah

Obsah

Zelený štvrtok

Veľký piatok

Biela sobota

Veľkonočná Vigília

Veľkonočná nedeľa

LITURGIA DOMÁCEJ CIRKVI NA VEĽKONOČNÉ TROJDNIE 2020

Liturgia domácej cirkvi na Zelený štvrtok

Liturgia domácej cirkvi na Veľký piatok

Liturgia domácej cirkvi na Veľkonočnú vigíliu

Liturgia domácej cirkvi na Veľkonočnú nedeľu

Zelený štvrtok – Prílohy

Slávenie zelenoštvrtkovej večere doma

Biblické texty k bdeniu na Zelený štvrtok

Veľký piatok – Prílohy

Rozjímanie nad postavami Veľkého piatku

Biblické texty na meditáciu

Biela sobota – Prílohy

Sedem slov na kríži – rozjímania

Veľkonočná nedeľa – Prílohy

Obrad požehnania veľkonočných jedál

Zelený štvrtok        

Pri poslednej večeri na Zelený štvrtok Ježiš Kristus ustanovil Sviatosť Oltárnu. Zároveň odovzdal apoštolom moc premieňať chlieb a víno na Jeho telo a krv, čím ustanovil aj sviatosť kňazstva. V tento deň si pripomíname tiež príklad služby a pokory, ktorý Ježiš ukázal, keď umyl apoštolom nohy. Jeho modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade, jeho zajatie a začiatok utrpenia – odsúdenie, bičovanie, tŕním korunovanie sú hlavnými témami štvrtkovej noci.

Udalosti Zeleného štvrtku môžeme doma prežívať napr. takto:

– Pripravte si vo štvrtok večer slávnostnú večeru na pamiatku Ježišovej Poslednej večere, ktorá môže mať napr. aj viac chodov, podobne ako štedrovečerná večera. Nezáleží však na tom, čo sa bude jesť, ide o vytvorenie spoločenstva s Ježišom a medzi sebou. V mnohých rodinách už takúto večeru pripravujú a hlavným chodom je baránok (baranie mäso) pripravené rôznym spôsobom.

– Ježiš prejavil službu lásky apoštolom umytím nôh. Naplňme tento deň láskou a vzájomnou pomocou, záujmom jeden o druhého. Požiadajme pri večeri jeden druhého o odpustenie, nech aj vám Boh môže odpustiť. Počas dňa môžeme Ježišov príklad pokory a služby napodobňovať aj tak, že urobíme niečo, čo nemáme radi, poslúžime niekomu, kto je nám nepríjemný.

– Odporúčame sledovať TV prenos večernej Eucharistie z Vatikánu, spojiť sa takto so sv. Otcom Františkom aj s celou Cirkvou.

Liturgiu domácej cirkvi na Zelený štvrtok sa môžete spoločne pomodliť napr. neskôr večer.

– Pripravte si „modlitbový kútik“, kde budete s Ježišom bdieť na spomienku na jeho modlitby v Getsemanskej záhrade. Môžete s Ježišom bdieť aj celú noc, ak sa dohodnete kto a kedy bude bdieť.

– Poďakujte večer spoločne za Eucharistiu a za dar kňazstva pre nás všetkých. Pomodlite sa za kňazov, ktorých poznáte, alebo ktorí vás sprevádzali dôležitými udalosťami v živote.

– Pri nočnom bdení môžete dať sviecu aj do okna na znak toho, že bdieme s Kristom v modlitbe.

Príloha:Liturgia domácej cirkvi na veľkonočné trojdnie 2020 (zostavil vdp. F. Trstenský)

Slávenie zelenoštvrtkovej večere doma

Udalosti zeleného štvrtku sa začínajú odohrávať v kontexte poslednej večere, ktorá mala slávnostný ráz židovskej veľkonočnej večere na pamiatku vyslobodenia z egyptského otroctva. Ježiš sa počas svojho života ocitol na mnohých hostinách. V žiadnom z týchto prípadov sa ale nespomína, čo jedli. Vždy sa dôraz kladie na to, čo sa pri tom odohralo – čo kto povedal a urobil, kto bol prítomný. Pre Židov totiž spoločné jedlo nie je len formou prijatia pokrmu. Je podielom na tom, čo Boh daroval človeku pre život, a zároveň vytvára spoločenstvo medzi stolustolujúcimi. Židovská veľkonočná večera vždy začínala otcovým požehnaním, pokračovala vyrozprávaním udalostí vyslobodenia z Egypta a spevom Žalmov 113 – 118. Slávnostné večere zvykli byť sprevádzané hudbou, prednáškami, inými zábavami alebo aj debatami o vážnych témach.

Je vhodné, aby večera vo vašej rodine mala slávnostnú formu – pekne prestretý stôl, slávnostné oblečenie, zapálená svieca (ako znamenie prítomnosti Ježiša), môže mať aj viac chodov (hoci jednoduchších) a pod.

Ak je niekde zvyk už od štvrtku sa postiť, chceme odporučiť tento pôst o pár hodín posunúť. Zo svedectva Egerie zo štvrtého storočia sa dozvedáme, že aj kresťania v Jeruzaleme sa postili už vo štvrtok večer, ale až po tom, keď sa navečerali. Požiadavkou Cirkvi je pôst na Veľký piatok (t. j. od polnoci), takže keď sa začneme postiť až pár hodín pred polnocou, aj tak robíme niečo naviac.

Príloha: Slávenie zelenoštvrtkovej večere doma

Nočné bdenie na Zelený štvrtok

Hlavnými témami štvrtkovej noci sú Ježišova modlitba na Olivovej hore a jeho zajatie. Toto si pripomínali už prví kresťania. V dokumente zo štvrtého storočia s názvom Itinerarium Egeriae (Púť Egerie), ktorý opisuje cestu istej Egerie do Sv. zeme, nachádzame aj zmienky o tom, ako v tom čase slávili Veľkú noc kresťania v Jeruzaleme: Vo štvrtok večer po sv. omši sa všetci ponáhľajú domov najesť, pretože hneď potom všetci idú na Olivovú horu, kde strávia celú noc v modlitbe. Počúvajú rôzne úryvky z evanjelií hovoriacich o Ježišovej modlitbe a zatknutí, zároveň spievajú vhodné žalmy a hymny. Takto sa kresťania už od počiatku spájali s tým, čo zažíval v tú noc Ježiš. Toto nočné bdenie si nemusíme nutne vykonať iba v kostole. Dá sa to urobiť aj doma.

Vyhraďte si miesto na modlitbu, nejaký „modlitbový kútik“, kde budete s Ježišom bdieť v čase zajatia v Getsemanskej záhrade. Malo by to byť miesto dobré na utiahnutie sa, modlitbu, nejaký kút izby, ktorým nebudete blokovať bežný chod domácnosti. Môžete tam položiť nejaký obraz modliaceho sa Ježiša. Môžete tam presunúť kvet/kvety, ktoré pestujete doma v kvetináčoch a dať si tam aj sviecu. Do prípravy tohto miesta pokojne zapojte všetkých členov rodiny, podobne ako sa dávate dohromady pri zdobení vianočného stromčeka. Môžete sa tu stretnúť po večeri ako rodina alebo ako jednotlivci. Môžete s Ježišom bdieť celú noc a pripraviť si rozpis na jednotlivé hodiny. Prinesie to iste veľa požehnania celej rodine. Počas tohto bdenia sa môžete modliť hocijaké modlitby. My vám  ponúkame na meditáciu úryvky zo Sv. Písma, ktoré vhodne vyjadrujú, čo sa v túto noc stalo a žalmy nás zas vovádzajú do vnútorného prežívania Ježiša. Texty sú usporiadané podľa času, v ktorom je vhodné ich čítať.

Príloha: Biblické texty k bdeniu na Zelený štvrtok

Veľký piatok              

Na Veľký piatok sa neslávi sv. omša, lebo ju slúži krvavým spôsobom sám Ježiš Kristus na kríži na Golgote. Konajú sa iba obrady – bohoslužba slova, odhaľovanie a poklona krížu, prijatie Eucharistie. Božie Slovo (starozákonné proroctvá a žalmy, evanjeliový opis umučenia – pašie) nám pomáhajú pri „odhaľovaní“ kríža. Eucharistia je spásonosným plodom stromu kríža, Kristus sa nám ponúka ako ovocie vykúpenia.

V centre pozornosti je však v tento deň Ježiš na kríži – po odhalení a poklone pri obradoch Veľkého piatku až do skončenia dňa Bielej soboty večer – vo všetkých katolíckych kostoloch má výnimočné miesto: stojí v strede s odhalenými oltármi, bez ozdôb a kvetov, len so štyrmi sviecami. Strohosť kostola a odstránenie iných podnetov má pomôcť nášmu sústredeniu sa na kríž a uvažovaniu pri pohľade na znak našej spásy, aby sme pokračovali v „odhaľovaní“ tajomstva kríža.

Výnimočnosť spočíva v tom, že si pred krížom kľakáme. To, čo ináč patrí len Eucharistii ako vyjadrenie úcty (pokľaknutie, kľačanie), na Veľký piatok patrí krížu – klaniame sa krížu, Kristovi na kríži, a preto by sme mali pokľaknúť pred každým krížom.

Pútnička Egeria spomína, že počas Veľkého piatku sa kresťania zhromaždili na mieste, kde bol Ježiš ukrižovaný a postupne v procesii prichádzali, aby si uctili kríž. Potom asi tri hodiny počúvali starozákonné proroctvá o tom, čo všetko má Ježiš vytrpieť a evanjeliá, v ktorých je opísané, čo vytrpel. Potom tí, ktorí vládali, zotrvali na nočnom bdení.

Udalosti Veľkého piatku môžeme doma prežívať napr. takto:

– Máme prísny pôst, čím chceme vyjadriť naše uvedomenie si, že Kristus obetoval za nás všetko. Preto sa mu my chceme pripodobniť aspoň tým, že sa zriekneme mäsa a jeme iba 3-krát do dňa. Odporúčame rozšíriť pôst aj na podnety a vnemy, ktoré by nás rozptyľovali: internet, počítačové a iné hry, obrazové médiá, hudbu, televíziu, mobilné aplikácie a pod.

– Pozývame vás pridať sa ráno k modlitbe Cirkvi Ranných chvál a posv. čítania (Liturgia hodín, breviár) s nami ...my v kostole, vy doma...

– Zvlášť v tento deň sa modlíme krížovú cestu – niekedy počas dňa (medzi 9.00 a 15.00).

– Aj dnes odporúčame sledovať TV prenos obradov z Vatikánu, a tak sa spojiť so sv. Otcom Františkom aj s celou Cirkvou.

– Po obradoch popoludní umiestnite kríž na vhodné miesto na modlitbu, napr. tam, kde ste bdeli na Zelený štvrtok, aby ste mohli spoločne alebo individuálne pred krížom pokračovať v „odhaľovaní“ kríža. Aby sme pri Ježišovom kríži objavili zmysel našich krížov a odvahu prijať a niesť ich ďalej.

Liturgiu domácej cirkvi na Veľký piatok sa môžete spoločne pomodliť vo večernom čase.

– Aj v sobotu počas dňa až do večera je kríž v centre našej pozornosti.

Príloha:Liturgia domácej cirkvi na veľkonočné trojdnie 2020 (zostavil vdp. F. Trstenský)

Meditácia pred krížom

V tento deň by sme mali mať pred očami Kristov kríž. Prečo sa na neho máme dívať? Lebo je to naša záchrana. Keď Izraeliti na púšti reptali proti Bohu, začali ich hrýzť jedovaté hady a mnohí zomreli. Boh kázal Mojžišovi urobiť medeného hada. Keď sa naň pohryzení pozreli, ozdraveli. (Nm 21, 9) Museli sa pozrieť na pôvod svojej bolesti a následok svojej neviery. Ak sa chceli oslobodiť od hriechu a Božieho hnevu, museli sa mu pozrieť zoči-voči. Ich reptanie pritiahlo hady a smrť. Keď si to uvedomili a priznali, ozdraveli.

Rovnako tak my. Musíme pozerať na kríž, lebo ho spôsobil náš hriech. Musíme si uvedomiť náš hriech a vidieť ho na kríži. To nám prinesie uzdravenie, odpustenie, zmierenie s Bohom. Celá krížová cesta až po kríž nám ukazuje veľkosť našich hriechov a zároveň lásku Boha k nám.

Pane Ježišu, za tvoj kríž ti patrí všetka chvála! Kiežby sme sa všetci stali znamením nádeje, odzrkadľujúcim tvoju lásku a vášeň pre duše!

Ďalšie návrhy:

– Od rána až do času popoludňajších obradov si môžete po častiach čítať niektorú z verzií Pašií.

– Môžete si prečítať texty zo Starého zákona, ktoré predpovedajú smrť Pánovho služobníka a odkazujú na Ježišovo utrpenie.

– Dnes môžeme začať deviatnik k Božiemu milosrdenstvu, ktorý skončí pred sviatkom Božieho milosrdenstva.

Príloha: Rozjímanie nad postavami Veľkého piatku

Príloha: Biblické texty na meditáciu pred krížom

Späť na obsah

Biela sobota          

Ježiš zomrel na kríži a leží v hrobe. Zdá sa, že všetkému je koniec, chystá sa však začiatok niečoho nového. Ježiš bol pochovaný, akoby úplne vzdialený a neprítomný, no dnes je už s nami. Deň Bielej soboty je pokračovaním veľkopiatkových udalostí. Môžeme aj s Pannou Máriou, v tichu a modlitbe meditovať pred Ježišovým krížom a zároveň očakávať jeho zmŕtvychvstanie.

Bielu sobotu môžeme doma prežívať napr. takto:

– Pozývame vás pridať sa ráno k modlitbe Cirkvi Ranných chvál a posv. čítania.

– Je chvályhodné predĺžiť pôst a ticho aj na sobotný deň, odriekať si nielen jedlo, ale aj všetko, čo by nás rozptyľovalo, aby sme mohli nerušene prežívať vážnosť tohto dňa.

– Počas dňa môžeme uvažovať pred krížom o „Siedmich Ježišových slovách“ z kríža.

– Môžeme pridať aj spomienku na bolesti Panny Márie, prosiť ju o milosť vytrvať v nesení našich krížov, pomodliť sa bolestný ruženec alebo ruženec k Sedembolestnej, litánie k Sedembolestnej.

Príloha: Sedem slov na kríži – rozjímania

Späť na obsah

Veľkonočná Vigília        

Po skončení dňa soboty, s nástupom tmy, sa začína Veľkonočná vigília, ktorá je vrcholom Veľkonočného Trojdnia. Celá Veľkonočná vigília sa koná v noci. Je to noc očakávania Pána. V tejto noci Cirkev bdie a dramatickými obradmi prežíva liturgiu Kristovho zmŕtvychvstania, víťazstvo svetla nad tmou, vyslobodenie z egyptského zajatia a z otroctva diabla a hriechu. Tajomným spôsobom je prítomná v tejto liturgii Kristova smrť, oslavujeme aj naše vykúpenie získané na kríži. Smrť a zmŕtvychvstanie je prepojené aj v osobách pokrstených. Prvotná Cirkev v túto noc vysluhovala krst. Milosť krstu sa dnes obnoví vo všetkých pokrstených.

Veľkonočnú Vigíliu môžeme doma prežívať napr. takto:

Liturgiu domácej cirkvi na Veľkonočnú Vigíliu sa môžete spoločne pomodliť vo večernom čase.

– Aj dnes odporúčame sledovať TV prenos obradov Veľkonočnej vigílie z Vatikánu, ktorý bude asi v neskoršom čase, a tak sa spojiť so sv. Otcom Františkom aj s celou Cirkvou.

– Pripravme si sviecu na obrad svetla a na obnovenie krstných sľubov.

– Môžeme si pripraviť aj texty čítaní na bohoslužbu slova.

Príloha:Liturgia domácej cirkvi na veľkonočné trojdnie 2020 (zostavil vdp. F. Trstenský)

Späť na obsah

Veľkonočná nedeľa           

Kristovo Veľkonočné tajomstvo je odpoveďou na všetky otázky, s ktorými sa môžeme stretávať v našom vnútri. Pán Ježiš svojím víťazstvom nad smrťou nám hovorí, že cieľom nášho putovania nie je smrť, ale život. Keď slávime toto tajomstvo, dostávame už prvotiny Kristovho definitívneho prechodu k večnému životu.

Veľkonočná nedeľa je dňom našej záchrany. Ježiš Kristus vstal zmŕtvych a otvoril nám nebo. Naplno môžeme prežívať radosť z toho, že sme Božie deti a dedičia nebeského kráľovstva. Dnes, hoci v obmedzených podmienkach, sa máme radovať a tešiť. Dnes by sme mali odložiť naše nezhody a hádky, mali by sme prežiť tento deň v radosti a láske, lebo ten, ktorý za nás zomrel a vstal zmŕtvych – Ježiš Kristus – to od nás žiadal, aby sme sa milovali navzájom.

Počas celého dňa sa snažme vyjadriť si vzájomnú blízkosť a radosť. Radosť z Pána je našou silou!

Veľkonočnú nedeľu môžeme doma prežívať napr. takto:

– Požívame veľkonočné pokrmy, najčastejšie je zvykom pri spoločných raňajkách.

– Dnes zvlášť odporúčame sledovať TV prenos slávnostnej sv. omše z Vatikánu, a tak sa spojiť so sv. Otcom Františkom aj s celou Cirkvou.

Liturgiu domácej cirkvi na Veľkonočnú nedeľu sa môžete spoločne pomodliť, podľa odporúčania autora, popoludní.

– Pozývame vás pridať sa popoludní k modlitbe Cirkvi Večerných chvál – vešpier, ktorými končí Veľkonočné Trojdnie.

Príloha:Liturgia domácej cirkvi na veľkonočné trojdnie 2020 (zostavil vdp. F. Trstenský)

Veľkonočné pokrmy

V Cirkvi sú okrem sviatostí známe aj sväteniny. Nimi sa naznačujú a dosahujú duchovné účinky. Sú zamerané na posvätenie človeka a oslavu Boha. Požehnanie veľkonočných pokrmov (rovnako ako požehnanie ružencov, škapuliarov, obrazov) patrí k sväteninám.

Požehnaním zdôrazňujeme vzťah k Bohu a k veciam okolo nás ako k Božím darom. Požehnanie dáva veciam zmysel na základe viery. Takáto chvála Stvoriteľa zahŕňa tiež prosbu o spasiteľnú Božiu moc v Ježišovi Kristovi. Prosby sa nikdy netýkajú samotných vecí, ale ľudí, ktorí ich budú užívať, aby im pomáhali nachádzať cestu k Bohu a vidieť láskyplnú Božiu starostlivosť.

Žehnanie pokrmov na Veľkú noc súvisí so starou prísnou pôstnou disciplínou. Podľa nej bolo v pôste zakázané požívanie nielen mäsa, ale aj vajec a syra. Tieto dlho odriekané pokrmy boli na Veľkú noc požehnávané pre ich prvé domáce použitie. Požehnanie pokrmov pripomína, že spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Kristom pri eucharistickom stole má pokračovať doma hostinou lásky – agapé. Pri požehnaní pokrmov prosíme, aby bol Kristus naším hosťom a spoločníkom nielen pri stole, ale i v živote.

Jedlá by sa mali požehnávať v sobotu večer po slávení vigílie alebo v nedeľu ráno, aby rodiny mohli pri spoločných raňajkách požívať už z týchto pokrmov. Nech nám aj tento rok bohatý stôl pripomenie, že Boh je bohatý k nám a chce byť s nami stále.

Príloha: Obrad požehnania veľkonočných jedál

Späť na obsah

LITURGIA DOMÁCEJ CIRKVI NA VEĽKONOČNÉ TROJDNIE 2020

(zostavil kňaz Spišskej diecézy František Trstenský)

„Tento deň je zasvätený nášmu Pánovi.
A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!“ (Neh 8, 10)

Drahí bratia a sestry,

na Slovensku sa v tomto roku nebudú sláviť veľkonočné obrady verejným spôsobom. Preto všetkých veriacich povzbudzujeme sledovať liturgické obrady veľkonočného trojdnia ako aj ďalšie pobožnosti a duchovné aktivity prostredníctvom katolíckej televízie Lux, katolíckeho rádia Lumen, alebo rôznych farských a internetových prenosov. Prosíme vás, sledujte ich spôsobom, akoby ste na nich boli osobne prítomní so všetkou zbožnosťou a  sústredenosťou. Zároveň vám predkladáme texty domácej liturgie. Jej cieľom je napomôcť zbožnému prežitiu tohtoročných veľkonočných sviatkov v našich domácnostiach. Môže sa ich pomodliť rodina, ale aj jednotlivec. Pošlite tieto texty aj vašim susedom a známym. Vyprosujeme Vám pokoj zmŕtvychvstalého Krista.

Domáca cirkev

Sväté písmo dosvedčuje, že prví kresťania sa stretávali v súkromných domoch. Apoštol Pavol v úvode svojho listu Filemonovi pozdravuje aj cirkev, „ktorá je v tvojom dome“ (porov. Flm 1). Podľa Skutkov apoštolov dom Lýdie sa stal centrom kresťanského spoločenstva vo Filipách (porov. Sk 16, 12 - 15). Keďže kresťanstvo sa prvé tri storočia nemohlo slobodne šíriť a budovať chrámy, domáce cirkvi sa stali:

  1. Miestom modlitby a slávenia Eucharistie;
  2. Ohniskami viery, kde sa ohlasovalo evanjelium a uskutočňovala kresťanská výchova;
  3. Sociálnym prostredím, kde sa stretávali veriaci a vzájomne si pomáhali;
  4. Príbytkom pre ohlasovateľov evanjelia;
  5. Základom a vzorom pre budúce farnosti a spoločenstvá.

Usilujme sa, aby aj naše rodiny boli takýmito ohniskami živej viery a modlitby, školou vzájomnej lásky  a kresťanských čností. 

Náuka Cirkvi

V rodine, ktorú možno nazvať domácou cirkvou, majú byť rodičia slovom a príkladom prvými hlásateľmi viery pre svoje deti a majú pestovať povolanie vlastné každému z nich a s osobitnou starostlivosťou duchovné povolanie. (II. vatikánsky koncil, Lumen gentium, 11. bod)

Duch Svätý, ktorý sa vylieva pri slávení sviatostí, je živým prameňom a nevyčerpateľným pokrmom nadprirodzeného spoločenstva, ktoré veriacich zhromažďuje a spája s Kristom a medzi sebou v jednote Božej Cirkvi. Kresťanská rodina zjavuje a uskutočňuje cirkevné spoločenstvo, preto ju možno a treba nazývať „domácou cirkvou“. (Ján Pavol II., Familaris consortio, 21. bod)

Všetci by sme mali byť schopní povedať, na základe toho, čo sme prežili v našich rodinách: „Spoznali sme lásku, akú má Boh k nám“ (1 Jn 4, 16). Len vychádzajúc z tejto skúsenosti bude môcť pastorácia rodín dosiahnuť, aby boli rodiny zároveň domácimi cirkvami i evanjelizačným kvasom v spoločnosti. (František, Amoris laetitia, 290. bod)

Späť na obsah

Liturgia domácej cirkvi na Zelený štvrtok

(odporúčame sláviť vo večerných hodinách, ale tak, aby to nenarušilo

sledovanie večernej svätej omše na pamiatku Pánovej večere)

1. Úvodné obrady

(Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža a zažatú sviecu; skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede)

V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

S: Amen.

V: V dnešný večer sa schádzame v našej domácnosti okolo spoločného stola, aby sme si pripomenuli pamiatku Pánovej večere. Ako Pán Ježiš vytvoril spoločenstvo so svojimi apoštolmi, aj my chceme vytvoriť spoločenstvo jeho učeníkov, bratov a sestier, ktorých spája Kristova láska.

S: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi,“ hovorí Pán.

V: Pane, najskôr ťa vo chvíli ticha prosíme o odpustenie našich previnení. Zhliadni vo svojom milosrdenstve na nás a odpusť nám naše viny.

Chvíľa ticha

V: Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja. (Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)

V: Pane Ježišu, pozri na nás tu zhromaždených, veríme a vyznávame, že si s nami, ako si bol so svojimi učeníkmi pri Poslednej večeri. Ty vidíš naše dobré úmysly a predsavzatia, daj, aby sme medzi sebou a s druhými žili vo svornosti, radosti a láske.

S: Amen.

2. Spoločný hymnus (ak je možné, môže sa spievať)

V: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.

S: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.

 

V: Láska Kristova nás zhromažďuje k stolu. V ňom sa všetci tešme, radujme sa spolu. Vrúcne ctime Boha, nech je puto tuhšie. Milujme sa bratsky z otvorenej duše.

S: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.

V: Keď nás teda láska spája pri oltári, Hľaďme, by nás nikdy nedelili sváry. Nech sa od nás vzdialia nezhody a spory,

Medzi nami Kristus večné bratstvo tvorí.

S: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.

V: Kriste, Bože, daj nám s blaženými raja, Obdivovať krásu tvojho obličaja. Ty, náš nesmierny zdroj čistej blaženosti, ktorá klíči v čase, zreje vo večnosti. Amen.

S: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.

3. Evanjeliový úryvok

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša (Mt 26, 17 – 19. 26 – 29)

V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka... Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“

V: Počuli sme slovo Pánovo.

S: Chvála tebe, Kriste.

4. Zamyslenie

V: V predvečer svojho umučenia Pán Ježiš pozval k stolu len úzky okruh svojich dvanástich apoštolov na rozlúčkovú večeru. Počas nej nám Boží Syn odovzdal sviatosť svojho Tela a Krvi a s ňou spojenú sviatosť kňazstva. V týchto dňoch sa nemôžeme zúčastňovať bohoslužieb v našich chrámoch. Nezabúdajme však na adoráciu Sviatosti Oltárnej, lebo ona pripravuje naše srdcia a zapaľuje ich túžbou po Kristovi. V dnešný večer ďakujme Kristovi za našich kňazov a pomodlime sa za nich. Ježiš pri Poslednej večeri urobil ešte jeden zvláštny úkon, ktorý spomína iba evanjelista Ján. Umyl svojim učeníkom nohy. Toto gesto vyjadruje Ježišovo úplné sebadarovanie a lásku, ktorou obetuje seba samého za spásu sveta. Je to príklad pre učeníkov, aby sa navzájom milovali, ako Ježiš miloval ich. Vystihujú to aj jeho slová, ktorými učeníkom vysvetlil svoje konanie: „Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ (Jn 13, 14 - 15) Preukazujme si v našich domácnostiach skutky lásky podľa príkladu, ktorý nám zanechal Boží Syn.

(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)

6. Desiatok ruženca (do modlitby sa môžu zapojiť viacerí)

V: Za našu rodinu, za všetkých kňazov, za našu farnosť, za našu vlasť, za tých, ktorí trpia chorobou, ako aj za tých, ktorí ju rôznym spôsobom pomáhajú zmierniť, sa teraz pomodlime jeden desiatok z ruženca svetla: Ježiš, ktorý nám dal seba samého za pokrm a nápoj v Oltárnej sviatosti. (Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu)  

7. Záverečná modlitba

V: Pane Ježišu, prítomný v Oltárnej sviatosti v bohostánkoch našich kostolov, ale i v tomto našom spoločenstve. Pripomíname si večer, keď si nám odovzdal vzácny dar  sviatosti Oltárnej, sviatosti kňazstva a príkaz lásky. Vypočuj naše pokorné prosby. Obdaruj nás v týchto dňoch trpezlivosťou a úctivosťou. Posilni našu dôveru, že si s nami a neopúšťaš nás. Sprevádzaj svojim požehnaním všetkých, ktorí vynakladajú osobitné úsilie pre ochranu nášho zdravia. Ochráň ich aj nás pred nebezpečenstvami, ktoré ohrozujú telo i dušu. Daj nám silu, aby sme vytrvali v konaní dobra, lebo ty  žiješ a kraľuješ na veky vekov.

S: Amen.

8. Uctenie Ježiša Krista prítomného vo Sviatosti Oltárnej (Podľa možnosti sa všetci členovia otočia tvárou ku kostolu, pokľaknú na jedno koleno a spoločne sa modlia).

S: Buď pochválená a zvelebená Najsvätejšia sviatosť Oltárna. (3x zopakovať)

8. Požehnanie (Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na čelo znak kríža. Podobne manželia sa požehnajú vzájomne tak, že si dajú na čelo znak kríža. Pritom hovoria nasledujúce slová)

(Meno) Žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.

V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že Márii, Matke Cirkvi, zveríme našu rodinu, našu farnosť, našu vlasť i celé ľudstvo, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpeniach.

S: Zdravas Mária...

V: Panna Mária, Uzdravenie chorých.

S: Oroduj za nás.

V: Panna Mária, Pomocnica kresťanov.

S: Oroduj za nás.

V: Dobrorečme Pánovi.

S: Bohu vďaka.

Späť na pôvodnú stranu

Liturgia domácej cirkvi na Veľký piatok

(odporúčame sláviť popoludní okolo 15:00 hod., ale tak, aby to nenarušilo

sledovanie veľkopiatočnej liturgie na pamiatku Pánovho umučenia)

1. Úvodné obrady

(V tento deň odporúčame použiť väčší kríž, alebo ikonu Kristovho kríža a zažatú sviecu, položte ich na stôl; skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede)

V: V dnešné popoludnie sa schádzame v našej domácnosti okolo kríža, aby sme si pripomenuli pamiatku Pánovho umučenia. Na vrchu Kalvárie nám Kristus odhaľuje svoju nekonečnú lásku. Boh sa necháva ľuďmi pribiť na kríž. Boh sa nezmocňuje tohto sveta armádou ani peniazmi. Kristus vládne tým, že nás priťahuje láskou.

S: „Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe,“ hovorí Pán.

2. Spoločný hymnus (možno čítať súvisle alebo striedavo na dva chóry)

V: Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad,
aby ste kráčali v jeho šľapajach.

S: On sa nedopustil hriechu,
ani lesť nebola v jeho ústach.

V: Keď mu zlorečili, on nezlorečil,
keď trpel, nevyhrážal sa,
to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.

S: Sám vyniesol naše hriechy
na svojom tele na drevo,
aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť.
Jeho rany vás uzdravili.

V: Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili
k pastierovi a biskupovi svojich duší.

S: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,
ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždy i na veky vekov. Amen.  

3. Evanjeliový úryvok

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána (Jn 19, 25 - 42)

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“ Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.

V: Počuli sme slovo Pánovo.

S: Chvála tebe, Kriste.

4. Zamyslenie

V: Podľa jedného starobylého príslovia „aj miesta majú svoju dušu“. Prenesme sa teraz v duchu do Jeruzalema, kde si kresťania uctievajú miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný a hrob, do ktorého bol pochovaný a z ktorého na tretí deň vstal z mŕtvych. V roku 614 Peržania vydrancovali Jeruzalem a z Baziliky Božieho hrobu ukradli relikviu svätého kríža. Byzantský cisár Heraklios Peržanov porazil a v roku 629 v slávnostnom sprievode priniesol relikviu Svätého kríža. Keď sa cisár oblečený do bohatých šiat chystal vojsť do brány, ktorá viedla na Kalváriu, nemohol urobiť ani krok. Vtedy mu jeruzalemský biskup Zachariáš odkázal, aby odložil bohatý oblek, lebo sa nehodí k pokore Ježiša Krista. Cisár poslúchol, dal si dolu kráľovskú korunu, obliekol si bežné šaty obyčajného človeka, vyzul sa a bosý vyniesol svätú relikviu na jej pôvodné miesto. Úctou Ježišovho kríža v našich domácnostiach, neuctievame drevo. Pripomíname si toho, ktorý na ňom zomrel za nás a za našu spásu, lebo „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Kríž je pravá tvár Božej lásky. Pane Ježišu, ty nás z kríža učíš milovať. Daj nám silu, aby sme boli tvojimi učenlivými žiakmi.

 (Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)

5. Prosby

V: V dnešný deň, keď si pripomíname umučenie Pána Ježiša, ktorý vylial svoju krv na kríži na záchranu nás i celého sveta, predložme mu naše prosby. Volajme spoločne: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.

S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.

V: Prosíme ťa za nášho Svätého Otca Františka, za našich biskupov, kňazov a diakonov, aby v horlivosti slúžili Božiemu ľudu.

S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.

V: Prosíme ťa za tých, ktorí spravujú našu vlasť, naše mestá a obce, aby vždy pamätali na spoločné dobro a zachovávanie spravodlivosti pre všetkých.  

S:Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.

V: Prosíme ťa za tých, ktorí tieto dni prežívajú v chorobe, samote a úzkostiach, buď im útechou a posilou.

S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.

V: Prosíme ťa za lekárov, sestry a dobrovoľníkov, posilňuj ich na duchu i na tele.

S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.

V: Prosíme ťa za našich zomrelých, prijmi ich do svojho nebeského kráľovstva.

S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.

V: Prosíme ťa za seba samých, neopúšťaj nás vo chvíľach skúšky, ale vysloboď nás od každého zla.

S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.p>

V: Prosíme ťa aj za tieto naše prosby (Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu)

S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.

V: Bolestný Ježišu, ty si sa v dnešný deň obetoval z lásky k nám, s dôverou v tvoju nekonečnú lásku predkladáme tieto svoje prosby. Vypočuj nás pokorne prosiacich o tvoje milosrdenstvo, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky a vekov.

S: Amen.

6. Uctenie svätého kríža – z modlitby sv. Anzelma (všetci prítomní si kľaknú na kolená okolo kríža, ktorý je položený na stole)

V: Svätý kríž, ty nám pripomínaš kríž, na ktorom zomrel náš Pán Ježiš Kristus, aby nás priviedol z večnej smrti, do ktorej nás uvrhla naša úbohosť, k večnému životu, ktorý sme hriechom stratili.

S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

V: Klaniam sa, zvelebujem a oslavujem ten kríž, ktorý pre nás predstavuješ. Tým krížom sa klaniam nášmu milosrdnému Pánovi a všetkému, čo pre nás v milosrdenstve vykonal. Kríž hodný lásky, v ktorom je naša spása, náš život a vzkriesenie.

S:Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

V: Ó krížu, vybraný a pripravený pre takéto nevýslovné dobro, dielo, ktoré sa na tebe dovŕšilo, ťa vyvyšuje väčšmi než celá chvála ľudských či anjelských myšlienok a jazyka. V tebe a skrze teba je môj život a moja spása; v tebe a skrze treba je celé moje dobro; „kiež sa nechválim nič iným, len tebou“.

S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

V: Nech je teda moja sláva skrze teba a v tebe; nech je moja pravá nádej skrze teba a v tebe. Skrze teba sú moje hriechy zotrené, skrze teba je moja duša mŕtva pre môj starý život a žije novým životom spravodlivosti.

S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

(Podľa zváženia a pri zachovaní hygienických predpisov môže každý bozkom uctiť kríž. Môže sa spoločne zaspievať pieseň z Jednotného katolíckeho spevníka č. 131: Ach, poďte kresťania, alebo iná vhodná pieseň)

7. Korunka k Božiemu milosrdenstvu (do modlitby sa môžu zapojiť viacerí)

V: Za našu rodinu, za všetkých kňazov, za našu farnosť, za našu vlasť, za tých, ktorí trpia chorobou, ako aj za tých, ktorí ju rôznym spôsobom pomáhajú zmierniť, sa teraz pomodlime Korunku k Božiemu milosrdenstvu. (Ak niekto chce, môže pridať iný úmysel)

8. Záverečná modlitba

V: Pane Ježišu, v deň tvojho bolestného umučenia a smrti pri tvojom kríži vyznávame, že aj my sa chceme usilovať žiť v tomto svete ako tvoji milovaní učeníci. Ty nás voláš: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mk 8, 34) Prosíme ťa o silu trpezlivo a s dôverou ťa nasledovať. Pane Ježišu, ústami apoštola Pavla od nás žiadaš: „Neste si navzájom bremená“ (Gal 6, 2). Nauč nás pozornosti a vľúdnosti, aby sme v našich spoločenstvách boli súcitní s druhými a aby sme ich potešovali v trápeniach, lebo ty  žiješ a kraľuješ na veky vekov.

S: Amen.

V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Mária, Ježišova a naša matka, ty si verne stála pod krížom, v týchto dňoch a týždňoch buď posilou nám, ale zvlášť starým, opusteným a trpiacim ako aj tým, ktorí sa o nich starajú. 

S: Sedembolestná Panna Mária, pre tajomstvo tvojich bolestí vypros nám milosrdenstvo u Boha Otca. Predstav mu prebodnuté svoje i Ježišovo Srdce a všetky utrpenia, ktoré si s Ježišom pretrpela za nás na zemi. Amen.

V: Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska.

S: Oroduj za nás.

V: Panna Mária, Kráľovná rodiny.

S: Oroduj za nás.

V: Dobrorečme Pánovi,

S: Bohu vďaka.

Späť na pôvodnú stranu

Liturgia domácej cirkvi na Veľkonočnú vigíliu

(odporúčame sláviť vo večerných hodinách, ale tak, aby to nenarušilo
sledovanie obradov veľkonočnej vigílie Pánovho zmŕtvychvstania)

1. Úvodné obrady

(Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža, pohár so svätenou vodou, vetvičku. Na stole ponechajte nezažatú sviecu; ak je možné, nech každý má aj svoju vlastnú sviečku; skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede)

V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

S: Amen.

V: V dnešný večer sa schádzame v našej domácnosti okolo spoločného stola, aby sme oslávili vzkriesenie Pána Ježiša. Boží Syn nezostal v hrobe. Nepatrí smrti, nie je postavou z minulosti. On nás neopustil. Živý a oslávený je prítomný medzi nami.

S: „Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia,“ hovorí Pán.

2. Obrad svetla

(Zapáli sa svieca na stole)

V: Kristus, Svetlo sveta.

S: Bohu vďaka.

(Podľa zváženia môžu mať všetci v rukách sviečky, ktoré si v tejto chvíli zažnú od sviece na stole. Potom pokračujú recitovaním nasledujúceho žalmu)

V: Pán je moje svetlo a moja spása

S: Pán je moje svetlo a moja spása

V: Pán je moje svetlo a moja spása,
koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života,
pred kým sa mám strachovať?

S: Pán je moje svetlo a moja spása

V: O jedno prosím Pána a za tým túžim,
aby som mohol bývať v dome Pánovom
po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu
a obdivoval jeho chrám.

S: Pán je moje svetlo a moja spása

V: Čuj, Pane, hlas môjho volania,
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
V srdci mi znejú tvoje
slová: „Hľadajte moju tvár!“
Pane, ja hľadám tvoju tvár.

S: Pán je moje svetlo a moja spása

V: Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.

S: Pán je moje svetlo a moja spása

V: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,
ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždy i na veky vekov. Amen.  

S: Pán je moje svetlo a moja spása

Na tomto mieste sa podľa možnosti môže spoločne zaspievať: Aleluja, aleluja, aleluja

3. Evanjeliový úryvok

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka (Mk 16, 1 - 7)

Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: »Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.«“

V: Počuli sme slovo Pánovo.

S: Chvála tebe, Kriste.

4. Zamyslenie

V: Ženy niesli k hrobu voňavé oleje, aby pomazali mŕtve telo. Evanjelista dodáva, že tieto oleje mali ženy dopredu pripravené. Ženy teda so vzkriesením nepočítali. Ježiš je mŕtvy a pomazaním mu chceli prejaviť poslednú úctu, ktorú si zaslúži každý zomrelý. Ide o skutok lásky. Čakajú ich dve prekvapenia. Nečakali, že nájdu odvalený kameň a že nenájdu Ježišovo telo. Naplní ich zmätok, ktorý im pomáha prekonať Boží posol. Evanjelista chce týmto rozprávaním jasne ukázať, že Ježišovo vzkriesenie nebolo pripravenou stratégiou jeho učeníkov, ale neočakávaným dielom Boha. Takým vždy zostane. Ženy vidia, že Ježiš nie je v hrobe, ale skutočnosť, že bol vzkriesený musia prijať s vierou. Podobne je tomu s veriacim každej doby. Pánov anjel povzbudzuje ženy, aby túto radostnú správa odovzdali učeníkom. Buďme aj my radostnými nositeľmi a hlásateľmi tejto pravdy.

(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)

5. Vzývanie svätých a obnovenie krstných sľubov

V: Skôr sa ako si dnes obnovíme naše krstné sľuby, obráťme sa k našim nebeským patrónom o ich príhovor a pomoc.

V: Pane, zmiluj sa - S: Pane, zmiluj sa

V: Kriste, zmiluj sa - S: Kriste, zmiluj sa

V: Pane, zmiluj sa - S: Pane, zmiluj sa

V: Svätá Mária, Matka Božia - S: oroduj za nás

V: Svätý Michal - S: oroduj za nás

V: Svätý Jozef - S: oroduj za nás

V: Svätý Peter a Pavol - S: orodujte za nás

V: Svätý Ondrej - S: oroduj za nás

V: Svätý Ján - S: oroduj za nás

V: Svätá Mária Magdaléna - S: oroduj za nás

V: Svätý Martin - S: oroduj za nás

V: Svätý Andrej-Svorad a Benedikt - S: orodujte za nás

V: Svätý Cyril a Metod - S: oroduj za nás

V: Svätý Ján Nepomucký - S: oroduj za nás

V: Svätí košickí mučeníci - S: orodujte za nás

V: Svätý Ján Pavol II. - S: oroduj za nás

V: Blahoslavená Zdenka - S: oroduj za nás

V: Blahoslavená Anna Kolesárová - S: oroduj za nás

V: Blahoslavený Titus Zeman - S: oroduj za nás

V: Svätý (podľa zváženia možno vložiť mená ďalších svätých)

V: Všetci Boží svätí a sväté - S: oroduj za nás

V: Od všetkého zla - S: ochraňuj nás, Pane

V: Od každého hriechu - S: ochraňuj nás, Pane

V: Od večnej smrti - S: ochraňuj nás, Pane

V: My hriešnici - S: prosíme ťa, vyslyš nás

 

V: V tejto chvíli si obnovme záväzok, že Kristus bude vždy naším vzkriesením, životom a  svetlom. Spoločne vyznajme našu vieru.

(Podľa zváženia si každý vezme do ruky zažatú sviečku)

S: Verím v Boha ...

(Každý urobí osobné obnovenie svoje viery)

Ja (Meno) obnovujem svoje krstné sľuby v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

S: Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi. Túto vieru vyznávame a ona je našou slávou v Ježišovi Kristovi našom Pánovi.

(Ten, kto vedie domácu liturgiu pokropí svätenou vodou prítomných)

6. Modlitba Pána a obrad pokoja

V: Teraz naše chvály a prosby posilnime modlitbou, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus.

S: Otče náš ...

V: Prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!.“ Aleluja.

S: Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. Aleluja.

V: Kristov pokoj nech prebýva medzi nami.

(Primerane podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)

6. Záverečná modlitba

V: Pane Ježišu, v dnešný večer slávime tvoje víťazstvo nad smrťou, ktoré je nádejou pre celý svet. Ďakujeme ti, že si nás urobil synmi a dcérami nebeského Otca a prijal si nás za svojich bratov a sestry. Pomáhaj nám, aby sme v tomto svete žili ako noví ľudia obnovení milosťami, ktoré pramenia z tvojho slávneho zmŕtvychvstania, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

S:Amen.

V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Panne Márii, Kráľovnej nebies: (môže sa aj zaspievať) 

S: Raduj sa, nebies Kráľovná, aleluja.
Lebo koho si nosila, aleluja,
Z mŕtvych vstal, jak predpovedal, aleluja.
Pros, aby nás k sebe prijal, aleluja.

V: Raduj sa a veseľ sa, Panna Mária, aleluja.

S: Lebo Pán naozaj vstal z mŕtvych, aleluja.

V: Modlime sa
Bože, ty si zmŕtvychvstaním tvojho Syna,
nášho Pána Ježiša Krista, potešil celý svet; prosíme ťa, daj, aby sme na
príhovor jeho Rodičky Panny Márie dosiahli radosti večného života.
Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

V: Dobrorečme Pánovi,

S: Bohu vďaka.

Späť na pôvodnú stranu

Liturgia domácej cirkvi na Veľkonočnú nedeľu

(odporúčame sláviť popoludní, ale tak, aby to nenarušilo
sledovanie svätej omše Pánovho zmŕtvychvstania)

1. Úvodné obrady

(Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža a zažatú sviecu; skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede)

(Možno začať spoločnou piesňou z Jednotného katolíckeho spevníka č. 201: Raduj sa, cirkev Kristova)

V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

S: Amen.

V: V dnešný slávnostný deň sa schádzame v našej domácnosti okolo spoločného stola, aby sme oslávili zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista. Vzkriesený Pán sa zjavil svojim učeníkom, keď boli zo strachu za zatvorenými dverami a priniesol im pokoj. Chceme ho dnes prosiť, aby aj naše srdcia naplnil pokojom, dôverou a láskou.

S: Vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj, aleluja, aleluja.

V: Božie slovo nás povzbudzuje: „Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!“ (Kol 3, 13) Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja. (Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)

2. Spoločný hymnus (môže sa recitovať aj striedavo)

V: Apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby sme si osvojili zmýšľanie Ježiša Krista. Preto sa modlime:

V: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,<
ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.
Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.

S: Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno,
aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí
a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.

S: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,
ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždy i na veky vekov. Amen.  

V: Kristus zomrel za naše hriechy, aleluja, aleluja.

S: Bol pochovaný a tretieho dňa vstal z mŕtvych, aleluja, aleluja.

3. Evanjeliový úryvok

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša (Lk 24, 13 - 35)

V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

V: Počuli sme slovo Pánovo.

S: Chvála tebe, Kriste.

4. Zamyslenie

V: Evanjeliový úryvok začína slovami „v ten deň“ (Lk 24, 13). Je to deň zmŕtvychvstania, čiže dnes. Všetko začína odchodom učeníkov z Jeruzalema. Nečakali takýto Ježišov koniec, odchádzajú a sú rozčarovaní. V tomto okamihu sa k nim pridáva Ježiš. On ich neopustil, aj keď sa im to tak môže zdať. Božie slovo nás uisťuje, že Boh je ten, ktorý je s nami a sprevádza nás. Boží Syn najskôr ide krokom človeka, aby naučil ľudí ísť krokom Boha. Kladie im otázky, aby učeníci sami vyslovili to, čo prežívajú. Potom ich pozýva k premýšľaniu. Viera nie je v prvom rade o tom, že Boh má naplniť naše očakávania a splniť naše želania. Evanjelista píše: „on sa tváril, že ide ďalej...“ (Lk 24,28) Boh sa nevnucuje človeku, ale čaká na pozvanie. Sú to učeníci, ktorí naliehajú: „Zostaň s nami!“ (Lk 24,29) Kristus neodolá a prijíma pozvanie. Taký je Boh. Nikdy neodmietne, nikdy „neodolá“ záujmu človeka. Len či my stojíme o neho! Hostina je v evanjeliách dôležitým znakom stretnutia s Bohom. Spomeňme si na márnotratného syna, ktorému otec pripraví hostinu; na Zacheja, ktorý prijme Ježiša vo svojom dome; na poslednú večeru. Učeníci skúsili prítomnosť Boha vo svojom strede. Hoci im vzkriesený Pán zmizne pred očami, všetko sa mení. Na začiatku boli zronení, ale teraz sú plní radosti. Volajme s emauzskými učeníkmi: „Pane, zostaň s nami. Zostaň v našej rodine, v našich vzťahoch, potrebujeme ťa.“

(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)

6. Desiatok ruženca (do modlitby sa môžu zapojiť viacerí)

V: Za našu rodinu, za všetkých kňazov, za našu farnosť, za našu vlasť, za tých, ktorí trpia chorobou, ako aj za tých, ktorí ju rôznym spôsobom pomáhajú zmierniť, sa teraz pomodlime jeden desiatok zo slávnostného ruženca: Ježiš, ktorý slávne vstal z mŕtvych. (Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu)

7. Záverečná modlitba

V: Pane Ježišu, ty si zmenil smútok svojich učeníkov na veľkonočnú radosť a priniesol si im pokoj. Aj my prežívame po tieto dni obavy a neistotu. Spolu s emauzskými učeníkmi voláme: Pane, zostaň s nami! Prosíme ťa, pretvor nás na ľudí Veľkej Noci, nech v nás prebýva tvoj pokoj, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

S: Amen.

8. Požehnanie (Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na čelo znak kríža. Podobne manželia sa požehnajú vzájomne tak, že si dajú na čelo znak kríža. Pritom hovoria nasledujúce slová)

(Meno) Nech radosť a pokoj vzkrieseného Pána naplní tvoje srdce. Žehnám ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.

V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Panne Márii, Kráľovnej nebies: (môže sa aj zaspievať) 

S: Raduj sa, nebies Kráľovná, aleluja.
Lebo koho si nosila, aleluja,
Z mŕtvych vstal, jak predpovedal, aleluja.
Pros, aby nás k sebe prijal, aleluja.

V: Raduj sa a veseľ sa, Panna Mária, aleluja.

S: Lebo Pán naozaj vstal z mŕtvych, aleluja.

V: Modlime sa
Bože, ty si zmŕtvychvstaním tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, potešil celý svet; prosíme ťa, daj, aby sme na príhovor jeho Rodičky Panny Márie dosiahli radosti večného života. Skrze Krista, nášho Pána. Amen. 

V: Dobrorečme Pánovi.

S: Bohu vďaka.

Späť na pôvodnú stranu

Zelený štvrtok – Prílohy

Späť na obsah

Príloha:

Slávenie zelenoštvrtkovej večere doma

ÚVOD

Keď sa rodina zíde pri stole, večeru začne otec prežehnaním. Potom sa môže prihovoriť takto alebo podobne:

O: Milá... (meno manželky, deti...), toto je večer, v ktorý sa Židia vo svojich rodinách po stáročia schádzajú, aby jedli veľkonočného baránka a pripomínajú si, ako ich Boh zázračne vyslobodil z egyptského otroctva. V tento večer pred mnohými rokmi Ježiš podobne zasadol za spoločný stôl so svojimi učeníkmi, aby s nimi slávil svoju poslednú večeru. Ňou začal svoje veľkonočné dielo nášho vyslobodenia z otroctva hriechu. My sa v dnešný večer schádzame pri tomto stole, aby sme sa zjednotili s naším Pánom, Ježišom Kristom a zároveň medzi sebou navzájom. Započúvajme sa, čo o tom hovorí evanjelista Lukáš (Lk 22, 14 – 20):

Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“

Počuli sme Božie slovo.

ŽALM (Ž 113,1 – 8)

Je vhodné ho zaspievať, no môže sa aj recitovať

R: Chváľte, chváľte, chváľte meno Pánovo

Chváľte, služobníci Pánovi, chváľte meno Pánovo.

Nech je velebené meno Pánovo odteraz až naveky.

R: Chváľte, chváľte, chváľte meno Pánovo

Od východu slnka až po západ nech je oslávené meno Pánovo.

Vyvýšený je Pán nad všetky národy a jeho sláva nad nebesia.

R: Chváľte, chváľte, chváľte meno Pánovo

Kto je ako Pán, náš Boh, čo tróni na výsostiach,

a predsa dbá o všetko nepatrné na nebi i na zemi?

R: Chváľte, chváľte, chváľte meno Pánovo

Z prachu dvíha chudobného a zo smetiska povyšuje bedára

a dáva mu sedieť vedľa kniežat, vedľa kniežat svojho ľudu.

R: Chváľte, chváľte, chváľte meno Pánovo

PROSBY A POĎAKOVANIA

O: V tento večer Ti chceme Pane ďakovať za mnohé veci a o mnohé chceme aj prosiť (každý člen rodiny sa môže zapojiť prečítaním alebo pridaním vlastnej prosby alebo vďaky):

1.Ďakujeme Ti za dar Eucharistie. Prosíme Ťa, daj, aby sme ju prijímali vždy s úctou a vierou a tak často, ako to len bude možné.

Prosíme Ťa, vyslyš nás

2.Ďakujeme Ti za svätého Otca, biskupov, kňazov a diakonov, ktorí sú pre nás Tvojimi zástupcami. Prosíme Ťa, obdaruj ich potrebnými milosťami a požehnaním.

Prosíme Ťa, vyslyš nás

3.Ďakujeme Ti za naše rodinné spoločenstvo. Prosíme Ťa, pomáhaj nám, aby sme žili v láske a porozumení.

Prosíme Ťa, vyslyš nás

4.Ďakujeme Ti za dar zdravia. Prosíme Ťa, posilňuj chorých, trpiacich a zomierajúcich.

Prosíme Ťa, vyslyš nás

5.Ďakujeme Ti za prácu, jedlo a strechu nad hlavou. Prosíme Ťa, daj prácu, jedlo a strechu nad hlavou tým, ktorí ich nemajú.

Prosíme Ťa, vyslyš nás

6.Ďakujeme Ti za to, že do našich životov vstúpili naši zosnulí príbuzní, priatelia a známi. Prosíme Ťa, prijmi ich k sebe do radosti nebeského raja.

Prosíme Ťa, vyslyš nás

ODPUSTENIE A ZNAK POKOJA

O: Pane Ježišu, toto je večer, kedy si učeníkom umýval nohy. Aby si ich očistil, musel si sa ponížiť do roly sluhu. Potom si o tomto úkone povedal: „Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ V našej rodine sa tiež nájdu veci, ktoré treba očistiť, odpustiť. Vyskytli sa medzi nami väčšie či menšie konflikty. Potrebujeme sa pokoriť a jeden druhého odprosiť za všetky urážky, zlé slová, ignorovanie, ticho...

Teraz otec poprosí o odpustenie každého člena rodiny. Môže povedať iba všeobecné „odpusť“, alebo odprosiť za konkrétne veci. Takto sa vystriedajú všetci členovia rodiny. Potom nasleduje znak pokoja.

O: Dajme si teraz znak pokoja.

V: Pokoj a bratská láska nech je medzi nami. (Všetci si môžu vzájomne podať ruky alebo sa objať.) 

 

MODLITBA OTČE NÁŠ A POŽEHNANIE JEDLA

O: Teraz sa modlime, ako nás naučil náš Pán Ježiš Kristus

V: Otče náš...

O: Zvelebený si Pane, náš Boh, Stvoriteľ neba a zeme a Otec všetkých ľudí. Vzdávame Ti vďaky za tvoju dobrotu a za tvoju láskavú starostlivosť o nás. Ďakujeme Ti za dar tvojho Syna a za to, že môžeme k Nemu zhliadať vo vedomí, že On rozumie nášmu hladu. Ďakujeme Ti aj za to, že tu dnes môžeme spoločne sedieť ako rodina. Prosíme ťa, požehnaj + toto jedlo a daj, aby tí, ktorí ho budú požívať, rástli v láske k Tebe a raz sa spolu s Tebou stretli na večnej hostine v nebi. Zvelebený buď na veky vekov. Amen.

SAMOTNÁ VEČERA – podávanie jedla

Je vhodné, aby to nebolo len o nasýtení žalúdka, ale o budovaní spoločenstva. Preto odporúčame viesť dialóg, dobre sa medzi sebou porozprávať o rôznych témach.  

ZÁVER

Po večeri otec prednesie túto modlitbu

O: Ďakujeme Ti, všemohúci Bože, za všetky tvoje dary a dobrodenia, ktoré nám dávaš. Ďakujeme ti za to, že si nás nasýtil týmito pozemskými darmi, za to, že sme pri tomto stole mohli tvoriť spoločenstvo s Tebou a medzi sebou navzájom. Lebo Ty si Boh a žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen

V: Sláva Otcu...V mene Otca...

Späť na pôvodnú stranu

Späť na obsah

Príloha:

Biblické texty k bdeniu na Zelený štvrtok

PRED POLNOCOU

Mt 26, 36 – 45

Mk 14, 26 – 41

Lk 22, 39 – 46

PO POLNOCI

Mt 26, 46 – 56

Mk 14, 42 – 50

Lk 22,47 – 54

Jn 18, 1 – 11

CELÚ NOC

Ž 2, 1 – 12

Ž 41, 1 – 4.6 – 14

Ž 55, 2 – 9.13 – 15.17 – 24

Ž 56, 2 – 7.9 – 14

Ž 59, 2 – 5.10 – 11.15

– 18

Ž 88, 2 – 19

Ž 109, 1 – 5.21 – 31

Ž 118, 1 – 29

Späť na pôvodnú stranu

PRED POLNOCOU

Mt 26, 36 – 45

Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“ A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.“

Späť na pôvodnú stranu

Mk 14, 26 – 41

Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci odpadnete, lebo je napísané: "Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu." Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli, ja nie.“ Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.“ Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní. Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“ Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“ Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“ Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.“

Späť na pôvodnú stranu

Lk 22, 39 – 46

Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“

Späť na pôvodnú stranu

PO POLNOCI

Mt 26, 46 – 56

„Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.“ A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!“ A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?“ Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?“ V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.“ Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.

Späť na pôvodnú stranu

Mk 14, 42 – 50

„Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.“ A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!“ Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi.“ A pobozkal ho. Oni položili naň ruky a zajali ho. Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš im povedal: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa.

Späť na pôvodnú stranu

Lk 22, 47 – 54

Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?“ A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!“ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.“ Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu.

Späť na pôvodnú stranu

Jn 18,1 – 11

Keď to Ježiš povedal, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“ Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.“ Povedal im: „Ja som.“ Bol s nimi aj zradca Judáš. Ako im povedal: „Ja som,“ cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?“ Oni povedali: „Ježiša Nazaretského.“ Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“ Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“ Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!“

Späť na pôvodnú stranu

CELÚ NOC

Ž 2, 1 – 12

Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné?

Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému:

„Rozbime ich okovy a ich jarmo zhoďme zo seba!“

Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; Pán ich privedie na posmech.

Raz na nich rozhorčene zavolá a svojím hnevom ich vydesí:

„Veď ja som ustanovil svojho kráľa na svojom svätom vrchu Sione!“

Zvestujem Pánovo rozhodnutie: Pán mi povedal: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.

Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem.

Budeš nad nimi panovať žezlom železným a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“

A teraz, králi, pochopte; dajte si povedať, pozemskí vladári.

V bázni slúžte Pánovi a s chvením sa mu klaňajte.

Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rýchlo rozhorčí. Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.

Späť na pôvodnú stranu

Ž 41, 1 – 4.6 – 14

Blažený, kto pamätá na bedára; v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi a nevydá ho nepriateľom napospas.

Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, v chorobe sníme z neho všetku slabosť.

Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: „Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?“

A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma.

Moji nepriatelia si šuškajú proti mne a zmýšľajú zle o mne:

„Už ho prikvačila zlá choroba; a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.“

Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; pomôž mi vstať a ja im odplatím.

Z toho poznám, že ma máš rád, ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.

Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, a naveky ma postavíš pred svoju tvár.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela od vekov až naveky. Staň sa. Amen.

Späť na pôvodnú stranu

Ž 55, 2 – 9.13 – 15.17 – 24

Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj:

pohliadni na mňa a vyslyš ma. Keď premýšľam o sebe, som rozrušený,

zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika. Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú.

Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná.

úzkosť a triaška idú na mňa a zmocňuje sa ma des.

A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, aby som mohol odletieť a odpočinúť si?

Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote?

Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“

Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl.

Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.

S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; v sprievode sme kráčali Božím domom.

Ja však budem volať k Bohu a Pán ma zachráni.

Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať a vypočuje môj hlas.

Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, lebo ich je mnoho proti mne.

Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja.

Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom a porušuje zmluvu.

Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče.

Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.

Ty ich však, Bože, zhodíš do priepasti skazy. Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; ale ja dúfam v teba, Pane.

Späť na pôvodnú stranu

Ž 56, 2 – 7.9 – 14

Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, každodenne ma napáda a utláča.

Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší.

Kedykoľvek ma popadne strach, spolieham sa na teba.

Na Boha, ktorého slovo velebím, na Boha sa ja spolieham a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?

Dennodenne mi spôsobujú škodu, myslia len na to, ako mi zle urobiť.

Podnecujú spory, stroja úklady, idú mi v pätách a sliedia.

Ty vieš, koľko ráz som musel utekať: pozbieraj moje slzy do svojich nádob; či nie sú zapísané v tvojich účtoch?

Vtedy moji nepriatelia ustúpia, ešte v ten deň, keď budem volať: áno, viem, že ty si môj Boh.

Na Boha, ktorého slovo velebím na Pána, ktorého slovo velebím,

na Boha sa ja spolieham a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?

Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil; obety chvály ti prinesiem,

lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom, aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.

Späť na pôvodnú stranu

Ž 59, 2 – 5.10 – 11.15 – 18

Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov, chráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne.

Vytrhni ma z rúk zločincov a zachráň pred krvilačníkmi.

Pozri, úklady robia na môj život a surovo sa vrhajú na mňa.

Pane, neťaží ma ani priestupok, ani hriech; nedopustil som sa neprávosti, a predsa sa zbiehajú a na mňa chystajú. Hor' sa, poď mi v ústrety a pozri.

Ty, Pane, Bože mocností, Boh Izraela, precitni a potrestaj všetkých pohanov, nemaj zľutovanie nad tými, čo vierolomne konajú.

Záštita moja, čakám na teba; lebo ty, Bože, si moja ochrana.

So mnou je Boh, jeho láska ma predchádza. Boh dá, že svojimi nepriateľmi budem môcť pohrdnúť.

Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy a pobehujú okolo mesta.

Túlajú sa za pokrmom a ak sa nenasýtia, skuvíňajú.

Ja však budem oslavovať tvoju moc a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána, lebo ty si sa mi stal oporou a útočišťom v deň môjho súženia.

Tebe, záštita moja, chcem spievať, lebo ty, Bože, si môj ochranca, môj Boh, moje milosrdenstvo.

Späť na pôvodnú stranu

Ž 88, 2 – 19

Pane, ty Boh mojej spásy, dňom i nocou volám k tebe.

Kiež prenikne k tebe moja modlitba, nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Moja duša je plná utrpenia a môj život sa priblížil k ríši smrti.

Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.

Moje lôžko je medzi mŕtvymi, som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, na ktorých už nepamätáš, lebo sa vymanili z tvojej náruče.

Hádžeš ma do hlbokej priepasti, do temravy a tône smrti.

Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, svojimi prívalmi si ma zaplavil.

Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. Uväznený som a vyjsť nemôžem,

aj zrak mi slabne od zármutku. K tebe, Pane, volám deň čo deň a k tebe ruky vystieram.

Či mŕtvym budeš robiť zázraky? A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?

Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote a na mieste zániku o tvojej vernosti?

Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?

Ale ja, Pane, volám k tebe, včasráno prichádza k tebe moja modlitba.

Prečo ma, Pane, odháňaš? Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?

Biedny som a umieram od svojej mladosti, vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.

Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil a zlomili ma tvoje hrozby.

Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava a zvierajú ma zovšadiaľ.

Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, len tma je mi dôverníkom.

Späť na pôvodnú stranu

Ž 109, 1 – 5.21 – 31

Bože, chvála moja, nemlč,

lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka. Hovoria proti mne lživým jazykom,

zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny.

Za moju lásku broja proti mne; ale ja sa modlím.

Zlom sa mi odplácajú za dobré a nenávisťou za lásku.

Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, veď tvoje milosrdenstvo je láskavé;

zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný a moje srdce je vo mne ranené.

Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, striasajú ma ako kobylku.

Od pôstu sa mi podlamujú kolená, a telo mi chradne bez oleja.

Som im už len na posmech; keď ma vidia, potriasajú hlavou.

Pomôž mi, Pane, Bože môj, zachráň ma podľa svojho milosrdenstva.

Nech poznajú, že to tvoja ruka, že si to ty, Pane, urobil.

Oni nech preklínajú, ty však žehnaj; nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, a tvoj služobník nech sa raduje.

Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, a potupa nech ich zahalí ako plášť.

Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, budem ho chváliť uprostred zástupov,

lebo on stojí po pravom boku chudáka, aby ho zachránil pred jeho sudcami.

Späť na pôvodnú stranu

Ž 118, 1 – 29

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, že jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Teraz nech hovorí dom Áronov: jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Teraz nech hovoria všetci bohabojní: jeho milosrdenstvo trvá naveky.

V súžení som vzýval Pána a Pán ma vypočul a vyslobodil.

Pán je so mnou, nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?

Pán je so mnou a pomáha mi; nemusím si všímať svojich nepriateľov.

Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na človeka.

Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na mocnárov.

Obkľúčili ma všetci pohania, ale v mene Pánovom som ich porazil.

Obkľúčili ma zovšadiaľ, ale v mene Pánovom som ich porazil.

Obkľúčili ma ako roj včiel a vzbĺkli ako plameň z raždia, ale v mene Pánovom som ich porazil.

Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil, no Pán mi pomohol.

Moja sila a chvála je Pán, on sa mi stal záchrancom.

Hlas plesania nad záchranou znie v stánkoch spravodlivých:

„Pánova pravica mocne zasiahla, Pánova pravica ma zdvihla; Pánova pravica mocne zasiahla.“

Ja nezomriem, budem žiť a vyrozprávam skutky Pánove.

Prísne ma Pán potrestal, no nevydal ma smrti napospas.

Otvorte mi brány spravodlivosti, vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.

Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú.

Ďakujem ti, že si ma vyslyšal a že si ma zachránil.

Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.

To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.

Pane, spas ma; Pane, daj mi úspech.

Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Požehnávame vás z domu Pánovho.

Boh, Pán, je naším svetlom. Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami až k rohom oltára.

Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; ty si môj Boh, velebím ťa.

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Späť na pôvodnú stranu

Späť na obsah

Veľký piatok – Prílohy

Príloha:

Rozjímanie nad postavami Veľkého piatku

Zastav sa na chvíľu v modlitbovom kútiku a porozmýšľaj nad postavami, ktoré dnes vystupujú do popredia. Prejdi všetky alebo si vyber niektoré, možno len jednu. Ale skús ju porovnať so svojím životom. Čo by si robil ty na jej mieste? Ako by si sa zachoval? Čo všetko z tej postavy a z jej správania je aj v tebe?

a) Pilát: koľkokrát odsúdiš niekoho bez dôkazov, bez súdu, bez príčiny? robíš kompromisy? nechceš sa viac páčiť ľuďom ako Bohu? hľadáš a nasleduješ Pravdu?

b) Judáš: koľkokrát hľadáš vlastný prospech a svoju vôľu pred tou Božou? kedy najčastejšie dávaš bozk zrady Ježišovi? myslíš, že by odpustil Judášovi, keby všetko ľutoval?

c) zástup ľudí: pridávaš sa často ku kričiacemu zástupu? ideš s davom? myslíš, že si tam vtedy pri zástupe nestál aj ty a nekričal?

d) apoštoli: koľkokrát si utiekol so strachom od Ježiša? ako často si sa ho nezastal? v čom všetkom si zaspal ako apoštoli? čoho sa bojíš?

e) Ján: v čom sa môžeš viac podobať Jánovi? miluješ Ježiša ako on? zostávaš pri ňom, aj keď sú všetci proti? prijímaš Božiu Matku ako Ján?

f) Mária: hovoríš vždy áno Bohu? hľadáš jeho vôľu či svoju vlastnú? si vytrvalý až do konca? chceš milovať Boha ako Mária?

g) Šimon Cyrenejský: pomáhaš blížnym? ako nesieš svoj kríž? s reptaním alebo s láskou?

h) Veronika: sú ti blízke malé služby lásky, o ktorých nikto nevie? či chceš radšej slávu a pochvalu? utieraš Ježišovu tvár alebo na ňu pľuješ?

i) stotník: čo hovoríš o Ježišovi? vyznávaš, že je Boží Syn? správaš sa podľa toho? veríš mu?

Späť na pôvodnú stranu

Späť na obsah

Príloha:

Biblické texty na meditáciu

PAŠIE

Mt 26, 57 – 27, 66

Mk 14, 53 – 15, 47

Lk 22, 55 – 23, 56

Jn 18, 12 – 19, 42

STAROZÁKONNÉ

Ex 12, 21 – 27

Nm 21, 9

Ž 22, 2 – 32

Ž 31, 2 – 25

Ž 38, 7 – 16.18.20 – 23

Ž 69, 2 – 5.7 –10.13 –22

Iz 50, 4 – 7

Iz 52, 13 – 53, 12

Späť na pôvodnú stranu

Späť na obsah

PAŠIE

Mt 26, 57 – 27, 66

Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. 58 Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ko sa to skončí. 59 Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. 60 Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja 61 a hovorili: "Tento povedal: “Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.”" 62 Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: "Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!" 63 Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: "Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn." 64 Ježiš mu odvetil: "Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch." 65 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. 66 Čo na to poviete?" Oni odpovedali: "Hoden je smrti!" 67 Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali 68 a hovorili: "Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!" 69 Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: "Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!" 70 Ale on pred všetkými zaprel: "Neviem, čo hovoríš." 71 Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: "Tento bol s Ježišom Nazaretským!" 72 On znova zaprel s prísahou: "Nepoznám toho človeka." 73 O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: "Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!" 74 Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: "Nepoznám toho človeka." A v tom zaspieval kohút. 75 Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: "Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." Vyšiel von a horko sa rozplakal. 1 Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. 2 Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi. 3 Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4 so slovami: "Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv." Ale oni odvetili: "Čo nás do toho? To je tvoja vec!" 5 On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. 6 Veľkňazi vzali peniaze a povedali: "Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!" 7 Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8 Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. 9 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: "Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, 10 a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán." 11 Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" Ježiš odpovedal: "Sám to hovoríš." 12 A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. 13 Vtedy sa ho Pilát opýtal: "Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?" 14 Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. 15 Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. 16 Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. 17 Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: "Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?" 18 Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. 19 Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: "Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho." 20 Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. 21 Vladár sa ich opýtal: "Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?" Oni zvolali: "Barabáša!" 22 Pilát im povedal: "Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?" Všetci volali: "Ukrižovať ho!" 23 On vravel: "A čo zlé urobil?" Ale oni tým väčšmi kričali: "Ukrižovať ho!" 24 Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: "Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!" 25 A všetok ľud odpovedal: "Jeho krv na nás a na naše deti!" 26 Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. 27 Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu.

 28 Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, 29 z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" 30 Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. 31 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. 32 Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. 33 Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. 34 Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. 35 Keď ho ukrižovali, hodili lÓs a rozdelili si jeho šaty. 36 Potom si posadali a strážili ho. 37 Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: "Toto je Ježiš, židovský kráľ!" 38 Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 39 A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami 40 a vraveli: "Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!" 41 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: 42 "Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. 43 Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: “Som Boží Syn.”" 44 Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. 45 Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 46 Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: "Eli, Eli, lema sabakthani?", čo znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" 47 Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: "Volá Eliáša." 48 Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. 49 Ale ostatní hovorili: "Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť." 50 Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. 51 A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. 53 Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54 Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: "On bol naozaj Boží Syn." 55 Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. 56 Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov. 57 Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. 58 Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. 59 Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna 60 a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. 61 Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu. 62 Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi 63 a hovorili: "Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: “Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.” 64 Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: “Vstal z mŕtvych,” a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé." 65 Pilát im povedal: "Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!" 66 Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

Späť na pôvodnú stranu

Mk 14, 53 – 15, 47

53 Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54 Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. 55 Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. 56 Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: 58 "My sme ho počuli hovoriť: “Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.”" 59 Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60 Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: "Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?" 61 Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: "Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?" 62 Ježiš odvetil: "Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi." 63 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Načo ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?" A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti. 65 Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: "Prorokuj!" Aj sluhovia ho bili po tvári. 66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. 67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: "Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom." 68 Ale on zaprel: "Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš." Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. 69 Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: "Tento je z nich." 70 Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: "Veru si z nich, veď si a Galilejčan." 71 On sa však začal zaklínať a prisahať: "Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte." 72 Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: "Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." I rozplakal sa. 1 Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. 2 Pilát sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" On mu odpovedal: "Sám to hovoríš." 3 Veľkňazi naň mnoho žalovali 4 a Pilát sa ho znova spytoval: "Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!" 5 Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. 6 Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. 7 S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. 8 Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. 9 Pilát im povedal: "Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?" 10 Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. 11 Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. 12 Pilát sa ich znova opýtal: "Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?" 13 Oni opäť skríkli: "Ukrižuj ho!" 14 Pilát im vravel: "A čo zlé urobil?" Ale oni tým väčšmi kričali: "Ukrižuj ho!" 15 A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. 16 Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. 17 Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju 18 a začali ho pozdravovať: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" 19 Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. 20 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. 21 Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. 22 Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. 23 Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. 24 Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lÓs, kto si má čo vziať. 25 Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. 26 Jeho vinu označili nápisom: "Židovský kráľ." 27 Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo.  29 A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: "Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. 30 Zachráň sám seba, zostúp z kríža!" 31 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: "Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. 32 Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili." Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. 33 Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 34 O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: "Heloi, heloi, lema sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" 35 Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: "Pozrite, volá Eliáša." 36 Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: "Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať." 37 Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. 38 Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. 39 Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: "Tento človek bol naozaj Boží Syn." 40 Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, 41 ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. Aj mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema. 42 Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, 43 prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 44 Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. 45 Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. 46 On kúpil plátno a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. 47 Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.

Späť na pôvodnú stranu

Lk 22, 55 – 23, 56

55 Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. 56 Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: 57 "Aj tento bol s ním." Ale on ho zaprel: 58 "Žena, nepoznám ho." O chvíľu si ho všimol iný a povedal: "Aj ty si z nich." Peter odpovedal: "Človeče, nie som." 59 A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: "Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan." 60 Peter povedal: "Človeče, neviem, čo hovoríš." A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. 61 Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: "Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." 62 Vyšiel von a horko sa rozplakal. 63 Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho. 64 Zakryli ho a vypytovali sa ho: "Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!" 65 A ešte všelijako ináč sa mu rúhali. 66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu 67 a hovorili mu: "Ak si Mesiáš, povedz nám to!" On im odvetil: "Aj keď vám to poviem, neuveríte, 68 a keď sa opýtam, neodpoviete mi. 69 Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci." 70 Tu povedali všetci: "Si teda Boží Syn?" On im povedal: "Vy sami hovoríte, že som." 71 Oni povedali: "Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!" 1 Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi 2 a začali naňho žalovať: "Tohoto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ." 3 Pilát sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" On odpovedal: "Sám to hovoríš." 4 Pilát povedal veľkňazom a zástupom: "Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človekovi." 5 Ale oni naliehali: "Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem." 6 Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. 7 A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. 8 Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. 9 Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. 10 Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. 11 Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. 12 V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve. 13 Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud 14 a povedal im: "Priviedli ste mi tohoto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete. 15 Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. 16 Potrescem ho teda a prepustím." 17 Tento verš vo Vulgate chýba. 18 Tu celý dav skríkol: "Preč s ním a prepusť nám Barabáša!" 19 Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. 20 Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. 21 Ale oni vykrikovali: "Ukrižuj! Ukrižuj ho!" 22 On k nim tretí raz prehovoril: "A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím." 23 Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval 24 a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: 25 prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli. 26 Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom. 27 Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. 28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. 29 Lebo prichádzajú dni, keď povedia: “Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!” 30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: “Padnite na nás!” a kopcom: “Prikryte nás!” 31 Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?" 32 Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. 33 Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 34 Ježiš povedal: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." Potom hodili lÓs a rozdelili si jeho šaty. 35 Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: "Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec." 36 Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot 37 a hovorili: "Zachráň sa, ak si židovský kráľ!" 38 Nad ním bol nápis: "Toto je židovský kráľ." 39 A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: "Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!" 40 Ale druhý ho zahriakol: "Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? 41 Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé." 42 Potom povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." 43 On mu odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji." 44 Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 45 Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly 46 a Ježiš zvolal mocným hlasom: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha." Po tých slovách vydýchol. 47 Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: "Tento človek bol naozaj spravodlivý." 48 A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. 49 Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to. 50 Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek 51 z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, 52 zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 53 Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. 54 Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. 55 Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. 56 Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.

Späť na pôvodnú stranu

Jn 18, 12 – 19, 42

12 Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho 13 a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. 14 A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: "Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud." 15 Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, 16 Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. 17 Tu vrátnička povedala Petrovi: "Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?" On vravel: "Nie som." 18 Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa. 19 Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. 20 Ježiš mu odpovedal: "Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. 21 Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril." 22 Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: "Tak odpovedáš veľkňazovi?" 23 Ježiš mu odvetil: "Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!" 24 A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi. 25 Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: "Nie si aj ty z jeho učeníkov?" On zaprel: "Nie som." 26 Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: "A nevidel som ťa s ním v záhrade?!" 27 Peter znova zaprel - a vtom zaspieval kohút. 28 Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. 29 Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: "Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?" 30 Odpovedali mu: "Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali." 31 Pilát im povedal: "Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!" Židia mu odpovedali: "My nesmieme nikoho usmrtiť." 32 Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie. 33 Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: "Si židovský kráľ?" 34 Ježiš odpovedal: "Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?" 35 Pilát odvetil: "Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?" 36 Ježiš povedal: "Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto." 37 Pilát mu povedal: "Tak predsa si kráľ?" Ježiš odpovedal: "Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas." 38 Pilát mu povedal: "Čo je pravda?" Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: "Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. 39 Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?" 40 Oni znova kričali: "Toho nie, ale Barabáša!" A Barabáš bol zbojník. 1 Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. 2 Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. 3 Prichádzali k nemu a hovorili: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" A bili ho po tvári. 4 Pilát znova vyšiel a povedal im: "Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam." 5 Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: "Hľa, človek!" 6 Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: "Ukrižuj! Ukrižuj ho!" Pilát im povedal: "Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu." 7 Židia mu odpovedali: "My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna." 8 Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. 9 Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: "Odkiaľ si?" Ale Ježiš mu neodpovedal. 10 Pilát sa ho spýtal: "So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?" 11 Ježiš odpovedal: "Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe." 12 Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: "Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi." 13 Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. 14 Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: "Hľa, váš kráľ!" 15 Ale oni kričali: "Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!" Pilát im povedal: "Vášho kráľa mám ukrižovať?!" Veľkňazi odpovedali: "Nemáme kráľa, iba cisára!" 16 Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. 17 Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. 18 Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. 19 Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: "Ježiš Nazaretský, židovský kráľ." 20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. 21 Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: "Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: “Som židovský kráľ.”" 22 Pilát odpovedal: "Čo som napísal, to som napísal." 23 Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. 24 Preto si medzi sebou povedali: "Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!" Aby sa splnilo Písmo: "Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lÓs." A vojaci to tak urobili. 25 Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. 26 Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn!" 27 Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka!" A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. 28 Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: "Žíznim." 29 Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. 30 Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: "Je dokonané." Naklonil hlavu a odovzdal ducha. 31 Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. 32 Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. 33 No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, 34 ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. 35 A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. 36 Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: "Kosť mu nebude zlomená." 37 A na inom mieste Písmo hovorí: "Uvidia, koho prebodli." 38 Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. 39 Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. 40 Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. 41 V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. 42 Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.

Späť na pôvodnú stranu

STAROZÁKONNÉ TEXTY

Ex 12, 21 – 27

Tu Mojžiš zvolal všetkých starších Izraela a povedal im: „Vyberte sa a zaobstarajte si pre svojich príslušníkov baránka a obetujte paschu! Do krvi, ktorá bude v miske, omočte zväzok yzopu a pomažte ňou obe veraje a vrchný prah! Nik z vás nech však nevychádza z dverí svojho domu až do rána. Pán bude totiž prechádzať a biť Egypťanov. Keď však uvidí krv na hornom prahu a na oboch verajach, Pán prejde popri domových dverách a nedovolí hubiteľovi vojsť do vašich domov a zabíjať. Zachovajte teda toto ustanovenie, lebo je to príkaz, ktorý platí pre teba a pre tvoje deti naveky! Aj potom, keď vojdete do krajiny, ktorú vám dá Pán, ako to prisľúbil, takto zachovávajte tento zvyk! A keď sa vás opýtajú vaše deti: ¸Čo to máte za zvyk?ʼ, vy odpoviete: ¸To je obetovanie paschy pre Pána, ktorý obišiel domy Izraelitov v Egypte, keď bil Egypťanov a keď naše domy ušetril.ʼ Tu ľud padol na kolená a klaňal sa.

Späť na pôvodnú stranu

Nm 21, 9

Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive.

Späť na pôvodnú stranu

Ž 22, 2 – 32

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil.

Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; volám v noci, a nenachádzam pokoja.

A predsa ty si svätý, ty tróniš na chválach Izraela.

V teba dúfali naši otcovia; dúfali a vyslobodil si ich.

Ku tebe volali a boli spasení, v teba dúfali a zahanbení neboli.

No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.

Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.

„Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, nech ho zachráni, ako ho má rád.“

Veď ty si ma vyviedol z lona a na prsiach matky si mi dal spočinúť.

Od samého zrodu som odkázaný na teba. Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.

Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol.

Obkľučuje ma stádo juncov, obstupujú ma býky z Bášanu.

Otvárajú na mňa svoje papule ako lev, čo plieni a reve.

Rozlievam sa sťa voda a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. Srdce mi mäkne ako vosk a topí sa mi v útrobách.

Podnebie mi vysychá ako črepiny a jazyk sa mi lepí k hrtanu. Do prachu smrti ma odvádzaš.

Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy,

môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú;

delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.

Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.

Chráň mi dušu pred kopijou a môj život pred pazúrmi psov.

Vysloboď ma z tlamy levovej, mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.

Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.

Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove,

veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom; ani svoju tvár neodvracia od neho, lež vyslyší ho, keď volá k nemu.

Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.

Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: „Naveky nech žijú ich srdcia!“

Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov.

Veď Pánovo je kráľovstvo, on panuje nad národmi.

Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. Aj moja duša bude preňho žiť

a jemu bude slúžiť moje potomstvo. Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi

a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: „Toto urobil Pán.“

Späť na pôvodnú stranu

Ž 31, 2 – 25

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; vysloboď ma, veď si spravodlivý.

Nakloň ku mne svoj sluch, ponáhľaj sa a zachráň ma. Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej spásy.

Veď ty si moja sila a moje útočište, pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, lebo ty si moja sila.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; ale ja dúfam v Pána.

Plesám a teším sa, že si milosrdný, lebo si zhliadol na moju poníženosť. Spoznal si tieseň mojej duše

a nevydal si ma do rúk nepriateľa: moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; od zármutku mi chabne oko, duša i vnútro moje.

Život sa mi v strastiach míňa a roky v nárekoch. Biedny som a slabnem a chradnú mi kosti.

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba.

Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán. Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, ako ma zabiť.

Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: „Ty si môj Boh,

v tvojich rukách je môj osud.“ Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov a prenasledovateľov.

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.

Nech onemejú pery úlisné, ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti v pýche a v pohŕdaní.

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, pred zrakom ľudí.

Záclonou svojej tváre ich kryješ pred zúrivosťou ľudu. V stánku ich chrániš pred svárlivými jazykmi.

Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

Už som si v strachu hovoril: „Odvrhnutý som spred tvojich očí.“ No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, keď som volal k tebe.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. Pán verných chráni, ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

Vzmužte sa a majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána.

Späť na pôvodnú stranu

Ž 38, 7 – 16.18. 20 – 23

Zohnutý som a veľmi skľúčený, smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka a moje telo je nezdravé.

Nevládny som a celý dobitý, v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

Srdce mi búcha, sila ma opúšťa i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, aj moji príbuzní sa ma stránia.

Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, ako nemý, čo neotvára ústa.

Podobám sa človekovi, čo nepočuje a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane, pretože v teba dúfam, ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

Ja, pravda, už takmer padám a na svoju bolesť myslím ustavične.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pane, moja spása.

Späť na pôvodnú stranu

Ž 69, 2 – 5.7 – 10.13 – 22

Zachráň ma, Bože, lebo voda mi vystúpila až po krk.

V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Viac než mám vlasov na hlave, je tých, čo ma bez príčiny nenávidia. Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; musel som vrátiť, čo som neulúpil.

Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, Pane, Bože zástupov. Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

Pre teba znášam potupu a hanba mi pokrýva tvár.

Svojim bratom som sa stal cudzincom a synom svojej matky neznámym.

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, a pri víne pospevujú o mne pijani.

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe v tomto čase milosti. Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, pre svoju vernosť mi pomôž.

Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov i z hlbokých vôd.

Nech ma nezatopí príval vôd, nech ma nepohltí hlbina a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

Neodvracaj tvár od svojho služobníka, veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

Príď ku mne a zachráň ma, so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

Ty poznáš moju potupu, moju hanbu i moje zneuctenie. Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.

Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.

Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.

Späť na pôvodnú stranu

Iz 50, 4 – 7

Pán, Jahve, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza mi ucho, aby som počúval ako učeník. Pán, Jahve, mi otvoril ucho a ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali, tvár som si neskryl pred potupou a slinou. Pán, Jahve, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.

Späť na pôvodnú stranu

Iz 52, 13 – 53, 12

Hľa, úspech bude mať môj služobník, pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi.

Ako sa nad ním zhrozili mnohí, – veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku –

tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali!

Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno?

Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.

Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.

Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.

On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.

Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých.

Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa).

Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.

So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach.

Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením... Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.

Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy.

Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov.

Späť na pôvodnú stranu

Zach 12, 10

Na Dávidov dom však a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosrdenstva a pokorných prosieb; potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli, a budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a horekovať, ako sa horekuje nad prvorodeným.

Späť na pôvodnú stranu

Späť na obsah

Biela sobota – Prílohy

Príloha:

Sedem slov na kríži – rozjímania

OTČE, ODPUSŤ IM, LEBO NEVEDIA, ČO ROBIA

DNES BUDEŠ SO MNOU V RAJI.

HĽA TVOJ SYN, HĽA, TVOJA MATKA

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil

Žíznim

JE DOKONANÉ

OTČE, DO TVOJICH RÚK PORÚČAM SVOJHO DUCHA

Späť na pôvodnú stranu

Späť na obsah

OTČE, ODPUSŤ IM, LEBO NEVEDIA, ČO ROBIA

Z Evanjelia podľa Lukáša:

„Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov; jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: ¸OTČE, ODPUSŤ IM, LEBO NEVEDIA, ČO ROBIA.ʼ

Odkedy ľudia žijú a modlia sa, nevzniesla sa k nebesám ani jedna modlitba vznešenejšia od tejto. Je to modlitba už nie človeka, ale Boha k Bohu. Ľudia, ktorí neodpustia ani nevinnosť nevinným, nikdy by si ani len nepomysleli, že by mohol niekto prosiť o odpustenie pre tých, ktorí im ubližujú. A čo môj postoj k tým, čo mi ubližujú? Ježiš nás učí – najprv slovom, teraz na kríži aj skutkom: „Milujte aj svojich nepriateľov. Ak robíte dobro len tým, čo vám dobre robia, čo zvláštne robíte? Nerobia to isté aj pohania?“ Ak chcem byť Ježišovým učeníkom, je predo mnou veľmi náročná lekcia... Pane, tu pred tvojím krížom sa chcem učiť, ako odpúšťať tým, ktorí mi ubližujú – neúmyselne alebo aj zámerne.

„...lebo nevedia, čo robia.“ Nevedomosť ľudí je taká ohromná, že je veľmi málo tých, ktorí naozaj vedia, čo robia. Vrodená zloba, napodobňovanie, zvyk, vášne, ktoré vznikajú a ukájajú sa v tieni Ježišovej krvi, dávajú popud našim bežným hriechom, na ktoré sme si už aj zvykli. Ježišovi sudcovia a vykonávatelia rozsudku nevedeli, koho odsúdili a zavraždili. Hoci minimálne židovskí vodcovia to mohli odhaliť. Nemám im však čo vyčítať ja, ktorý by som mal o podiele svojej viny na Jeho umučení vedieť oveľa viac. A predsa sa ďalej točím vo víre opakovaných hriechov, o ktorých viem, aká je ich hrôza. Alebo neviem? Pane, pri pohľade na tvoje umučenie a kríž chcem dnes nanovo uvažovať o hrôze svojich hriechov – daj, nech ich v tvojich ranách uzriem ako v zrkadle.

Späť na pôvodnú stranu

DNES BUDEŠ SO MNOU V RAJI

Z Evanjelia podľa Lukáša:

„Jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: ¸Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!ʼ Ale druhý ho zahriakol: ¸Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.ʼ Potom povedal: ¸Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.ʼ On mu odpovedal: ¸Veru, hovorím ti: DNES BUDEŠ SO MNOU V RAJI.ʼ

Ježiš je Boh i náš brat. Bolo o ňom povedané, že je EMANUEL – Boh s nami – so všetkými ľuďmi, teda aj so zločincami. Pred časom povedal: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.“ Mnohí, vlastne ani jeho učeníci to nevedeli pochopiť. Ako to, že sa stretáva s hriešnikmi a jedáva s nimi?!

Kývame hlavou nad tým, koľko zla robia ľudia okolo nás. Akých máme zlých politikov, biskupov, kňazov, učiteľov, lekárov, úradníkov, rodičov, šéfov, zamestnancov... Nadávame, koľko zlého narobia susedia, obchodníci, cigáni, mafiáni, utečenci... Vidíme hriechy iných, odsudzujeme ich, ale svoj vlastný hriech nevidíme. Možno preto mal Ježiš blízko k tomu typu ľudí – oni si aspoň boli vedomí, že sú grázli, že je to s nimi zlé. A že potrebujú Boha, aby ich našiel, zavolal. A ja? Často si pripadám v porovnaní s druhými vcelku spravodlivý... a to je veľmi nebezpečné, lebo takto môj hriech zostáva. A ja s ním. Pribitý na kríž svojho života a vlastnej hriešnosti, zaslepený odsudzovaním ostatných. Pane, chcem sa tu pod tvojím krížom dnes nechať tebou oslobodiť od ilúzie vlastnej spravodlivosti. Prosím, odnauč ma strácať dôležitý čas ohováraním, posudzovaním a nadávaním na život a všetkých okolo. Nech môj čas –  moje a tvoje DNES – napĺňam viac prosbou o potrebu mojej vlastnej záchrany a odpustenie mojich vín.

Späť na pôvodnú stranu

HĽA TVOJ SYN, HĽA, TVOJA MATKA

Z Evanjelia podľa Jána:

„Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: ¸Žena, hľa tvoj syn!ʼ Potom povedal učeníkovi: ¸Hľa, tvoja matka!ʼ

Judáš ho predal, Peter zradil a ostatní učeníci sa rozpŕchli. Zo spoločenstva, ktoré sa vytvorilo okolo Ježiša, zostalo iba malé torzo – učeník, pár žien a Matka. Spoločenstvo založené na obdive, sympatii, ba aj na ľudskom priateľstve, stroskotalo. Ale práve tu a teraz uprostred tejto drámy sa rodí čosi nové. Viac ako spoločenstvo – RODINA. Byť kresťanom znamená, že tam pod krížom vznikla Božia a naša rodina – CIRKEV. Pod krížom sme sa stali všetci navzájom BRATMI a SESTRAMI. Každého z nás priťahuje k sebe Kristus iným spôsobom, nám vlastným. Často nám teda robí problém vidieť v ľuďoch okolo seba – aj vo svojich veriacich bratoch a sestrách – Božiu prítomnosť. Našou úlohou je objať sa, cez všetky hranice odlišností, ba aj nepriateľstva, ktoré ľudí rozdeľujú. Kresťanská rodina nás vedie za tieto hranice, odpútava nás od nás samých, aby sme objavili našich bratov a sestry, ktorí sú našimi príbuznými. Sme povolaní k tomu, aby sme našli domov v priateľstve samotného Boha a Boha vo všetkých našich priateľstvách a vzťahoch.

Pane, tu pod tvojím krížom sa chcem učiť prijať tento tvoj zámer – že aj ja som jedným z mnohých tvojich bratov. Chcem sa učiť prekonávať bariéry nepriateľstva, zranení, predsudkov a prijať za svoju nielen Matku, ale s ňou prijať za svojich aj všetky jej deti bez rozdielu.

Späť na pôvodnú stranu

BOŽE MÔJ, BOŽE MÔJ, PREČO SI MA OPUSTIL

Z Evanjelia podľa Marka:

„Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: ¸Heloi, Heloi, lema sabakthani?ʼ, čo v preklade znamená: ¸Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?ʼ

Ježiš z Nazareta, Syn živého Boha, visí medzi nebom a zemou. Prežíva úplnú opustenosť a bezradnosť človeka. Preto volá: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Je to prvý verš žalmu 22, ktorý sa predtým iste modlieval celý a v ktorom nachádzal toľko predpovedí o svojom umučení. Nemal už dosť síl, aby ho povedal celý. Nie je to však z jeho strany len gesto. Jeho výkrik je výkrikom celého ľudstva, ktoré sa ocitá v tmách hriechu, samoty a odlúčenia od Boha, ktorý je tým pravým duchovným svetlom. Hriechy majú svoje účinky na telo – to pociťoval na svojich prebodnutých rukách a nohách a zmučenom tele. Hriechy majú však aj duchovné účinky, ktoré si často ľudia ani neuvedomujú. Najmä ak sú príliš zamestnaní vírom života. Tento účinok je najdramatickejšie viditeľný v tomto Ježišovom výkriku. OPUSTENOSŤ, ODLÚČENIE, OSAMELOSŤ. Ježiš sa dobrovoľne podrobil aj skúsenosti človeka, ktorý dobrovoľne zavrhol Boha – prežíva zavrhnutie pochybovačov, pesimistov, ľudí tvrdo presadzujúcich svoju „pravdu“, tých, ktorých cieľavedomosť znamená ísť za svojimi túžbami aj „cez mŕtvoly“, moderných ľudí, ktorí podľahli klamstvu, že bez ostrých lakťov dnes neprežiješ; osamotenosť ľudí nenávidiacich seba, pretože nenávidia cnosti alebo ten pojem ani nepoznajú; prázdnotu ľudí, ktorí nepoznajú vyššiu lásku ako len zmyselnú telesnú rozkoš...

Pane, dnes sa tu pred krížom chcem spolu s tebou pozrieť na svoje životné postoje a životný štýl, ktorý vediem. Má Boh – tvoj a môj Otec – ešte miesto v mojom živote? Aký život vediem a čím ho napĺňam mimo sviatkov? Učíš, že by som mal milovať Boha nadovšetko – z celej mysle, zo všetkých síl, z celého srdca. Čomu dávam najdôležitejšie miesto, hlavné slovo? Si to ty, Bože? Alebo som ťa už dávno zavrhol a moje spovede a účasti na omši sú len občasným preblesknutím Božieho v mojom živote, ktorý je v skutočnosti prázdny od Boha?

Späť na pôvodnú stranu

ŽÍZNIM

Z Evanjelia podľa Jána:  

„Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: ¸Žíznim!ʼ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam.

Okrem fyzického vyčerpania a smädu, ktorý zaiste Ježiš na kríži pociťoval, sa tu hovorí o vyplnení Písma. Sú to jednako state zo žalmov, kde je táto situácia dopredu priam detailne opísaná pár storočí predtým, ako sa to stalo. Ale mohli by sme hovoriť o ďalšom predobraze – o yzope, ktorý sa používal pri kropení krvou veľkonočného baránka. Je to aj vyjadrenie obrazu pre neuspokojenie po hriechu. Zmyselné potešenie, ktoré si človek navodí na úkor duchovnej radosti a čistoty duše, sa podobá pitiu slanej vody. V pekle zahrabaný bohatý hodovník z Ježišovho podobenstva trpel veľkým smädom a prosil aspoň o kvapku vody. Tento štvrtý Ježišov výrok teda ponúka viacej momentov na uvažovanie.

Najsilnejší pre nás by však mohol byť ten, ktorý zdôrazňovala sv. Matka Tereza z Kalkaty. Ježiš volajúci z kríža „Žíznim!“ vyjadruje výkrik neuhasenej túžby Boha po láske. Po tvojej aj mojej duši, po tvojej aj mojej láske. Boh na mňa z kríža volá: „Daj sa mi napiť!“ „Daj mi svoje srdce!“ A tragédia božskej lásky k ľuďom je v tom, že mu v jeho smäde po nás a našej láske podávame žlč a ocot.

Pane, tu pod tvojím krížom sa dnes chcem započúvať do tvojho túžobného volania po mojej láske. Odpusť, že ti namiesto nej dávam žlč a ocot – mŕtve tradície a zvyky, naučené frázy v modlitbe, neochotné „vypĺňanie“ náboženských povinností, pokrytectvo v živote mimo kostola alebo aj v ňom... Nauč ma, Láska málo milovaná, čo znamená skutočne milovať teba a blížnych.

Späť na pôvodnú stranu

JE DOKONANÉ

Z Evanjelia podľa Jána:  

„Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: ¸JE DOKONANÉ.ʼ

Slovo „Je dokonané“ znelo celkom ináč ako výkrik opustenosti „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil.“ Podľa Otcovej vôle pretrpel vo svojej duši stav hriešnikovho vnútra, stav odlúčenosti od Boha. V tomto slove Ježiš zvestuje tajomstvo svojej smrti. Nehovorí o tom, že je vďačný, že jeho utrpenie sa končí, pretože už hranica bolesti a síl došla do bodu maxima. Aj keď už je v momente, kedy pokorenie Syna človeka a zároveň Božieho Syna dosiahol svoj vrchol, hovorí tu však o zavŕšení jeho cesty od mimoriadneho počatia, cez narodenie, verejné účinkovanie až po smrť. Verne a do dôsledkov splnil, čo od neho chcel Otec. V tejto poslušnosti do dôsledkov prekonal vinu neposlušnosti nás, Adamov. A to je vlastne jeho cesta vykúpenia. Je to však aj cesta lásky, ktorá sa podriaďuje milovanému úplne a bez obmedzení.

Všetci snívame o dokonalej láske, láske, ktorá je bezvýhradná a úplná. Väčšinou však túžime takúto lásku len prijímať a očakávame ju od ľudí. Ježiš nás však vyzýva, aby sme ju hľadali tam, kde je. Túži po našej láske a prijíma to, čo mu ponúkame. On jediný nás miluje naozaj dokonale. Dokonalú lásku teda vidíme na kríži. Ak milujeme, potom si dokonalá Božia láska našla príbytok v našich krehkých láskach, ktoré sú nedokonalé a plné chýb.

Pane, tu pred tvojím krížom, ktorý je zviditeľnením tvojej dokonalej lásky a poslušnosti, ťa chcem dnes prosiť, aby si ma učil láske. Tej pravej láske, ktorá si nekladie podmienky a nevytyčuje hranice. Tej láske, ktorá sa podriaďuje druhému a je ochotná pre jeho dobro podstúpiť aj bolesť a utrpenie.

Späť na pôvodnú stranu

OTČE, DO TVOJICH RÚK PORÚČAM SVOJHO DUCHA

Z Evanjelia podľa Lukáša:  

„Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: ¸OTČE, DO TVOJICH RÚK PORÚČAM SVOJHO DUCHA!ʼ Po tých slovách vydýchol.

Kým šieste slovo patrilo zemi, jeho siedme a zároveň posledné sa obracia k Bohu – k Otcovi, ktorého vôľu definitívne vyplnil a ku ktorému sa teraz vracia. Tieto slová Pán nešeptá z posledných síl. Volá mocným hlasom. Kedysi povedal, že mu nikto nemôže jeho život vziať, že ho on sám dáva. Smrť naň nemohla siahnuť a rozkázať mu zomrieť. Sám vychádza, aby sa so smrťou stretol. Aby ukázal, že jeho smrť nebola dôsledkom vyčerpania, ale slobodný akt jeho vôle.

Ježiš týmto mocným výkrikom nenaznačuje nárek nad svojou smrťou. Naopak, hlasito oznamuje blížiaci sa božský život. Nepovažoval odchod k Bohu ani za útočište alebo vyslobodenie z múk bolesti a utrpenia, ktoré mu spôsobovala krutosť, výsmech a opovrhovanie ľudí. Vedel, že teraz musí zomrieť, postaviť sa tvárou v tvár smrti, lebo to bude posledná služba človeku a zavŕšenie vôle jeho Otca.

My ľudia sa často domnievame, že naše umieranie rozhoduje o našej budúcnosti. V skutočnosti však o budúcnosti rozhoduje život – rozhodnutia, ktoré sme urobili, príležitosti, ktoré sme využili alebo aj nevyužili, milosti, ktoré sme prijali alebo aj odmietli. Nebezpečenstvá na našej životnej ceste sú podstatne väčšie ako umieranie a smrť samotná. Veď ona je len bránou k Otcovi. Samozrejme, ak životná cesta vedie k nemu.

Pane, tu pred tvojím krížom ťa prosím, aby si ma učil nevyhýbať sa myšlienkam na vlastnú smrť. Keď vidím, ako zomieraš v úplnej dôvere a odovzdávaš svojho ducha Otcovi, prosím, veď ma, nech aj ja kráčam deň čo deň v ústrety milujúcemu Otcovi. A nech aj ja vo chvíli svojej smrti s dôverou v Otcovu lásku odovzdám svoju dušu tomu, ktorý ma miluje tak, že prijal Tvoje umučenie a smrť, aby som ja mohol žiť.

Späť na pôvodnú stranu

Späť na obsah

Modlitby k Sedembolestnej:

https://www.zdenka.sk/sk/modlitby/modlitba-k-sedembolestnej

https://modlitba.sk/?p=4279

Veľkonočná nedeľa – Prílohy

Obrad požehnania veľkonočných jedál

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen

Započúvajme sa do slov Evanjelia podľa Lukáša: (11, 9 – 13)

Ježiš povedal: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo

každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho

z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta

vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim

deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“.

Modlitba

Zvelebený si, Pane, náš Bože,
Ty všetko napĺňaš svojím požehnaním.
Ďakujeme za Tvoje dary,
ktoré majú slúžiť k zachovaniu nášho pozemského života.
Nauč nás ich prijímať z Tvojich rúk tak,
aby sa posilnila naša vzájomná láska
a aby všetko smerovalo k Tvojej oslave.
Skrze Krista, nášho Pána.

S dôverou sa spoločne modlime: Otče náš ...

Pozdravme Pannu Máriu: Zdravas Mária ... (alebo Pod Tvoju ochranu ... )

Modlime sa v čase pandémie:

Všemohúci a milosrdný Bože,
zhliadni na našu bolestnú situáciu;
posilňuj svoje deti a otvor naše srdcia nádeji,
aby sme uprostred nás pociťovali tvoju Otcovskú prítomnosť.
Skrze nášho Pána, Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým
po všetky veky vekov. Amen.

Späť na pôvodnú stranu

Späť na obsah

 

TOPlist